Myslela som si, že namieste zomriem: Hltala som tabletky proti úzkosti aj na spanie

Miriam (38) pritom trpí a bojí sa. Od istého času priam neznesiteľne.

„Keď sa mi to stalo prvý raz, pomyslela som si, že na mieste zomriem. Zrazu som nevedela, čo sa deje, na srdci pálčivá bolesť, oblievala ma horúčava, potom chlad. Mala som pocit, že sa nemôžem nadýchnuť. Zachvátila ma panika, nevysvetliteľný strach. Čo sa mi stalo? Je to infarkt? Neželala som si nič iné, len si ľahnúť na nemocničnú posteľ. Odstavila som auto na kraj cesty a splašene začala vyťukávať čísla na mobile. Ale koho mám zavolať? Lekára? Sanitku? Manžela? Položila som mobil a dýchala. Zhlboka, ako nás to učili na joge. Po 15 minútach som zamkla auto a kráčala pešo len tak. Nakoniec po mňa prišiel manžel. Povedala som mu, že mi prišlo nevoľno.“

Miriam ako žena činu už na druhý deň sedela v súkromnom zdravotnom centre. Všetky interné vyšetrenia dopadli dobre, priam vynikajúco. Lenže ona nebola v poriadku. Ten hrozný stav na zomretie sa jej zopakoval o týždeň znova a potom znova.

„Začala som sa neuveriteľne báť. Bojíte sa smrti, šialenstva či straty kontroly, že urobíte niečo nepredvítateľné. Kto zažil takýto strach, panicky sa bojí, že sa to znova zopakuje. Nedá sa to opísať. Čítate o tom, počujete o tom, ale neveríte, že sa to môže prihodiť aj vám,“ hovorí Miriam.

Pochodila ďalších lekárov, začala sa vyhýbať väčšine rokovaní. Z energickej šéfky sa stávala neurotička, ktorá nedokázala ani poriadne viesť poradu. Nutkavý strach, že sa znova bude báť, jej stále sedel na hrudi. Hltala tabletky proti úzkosti, tabletky na spanie, až bez nich vôbec nemohla existovať. Našťastie, skôr ako sa z nej stala troska, poslúchla radu internistky, ktorú jej dala po prvom vyšetrení. Vybrala sa k psychológovi a neskôr k psychiatrovi. Diagnóza znela panická porucha. Už rok a pol berie antidepresíva, chodí na psychoterapiu. Záchvaty paniky už zvláda, je ich čoraz menej, ale v kabelke stále pre istotu nosí aj pilulky proti úzkosti.