Naďku zasiahla krutá rana osudu: Čo ju prinútilo otvoriť oči a zmeniť život od základov?
31. 1. 2015, 16:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:27)

Zdroj: Peter Korček
Veľa žien nežije taký život, aký by chceli. Viac pozerajú na to, čo si myslí okolie ako na seba.
„Mojim rodičom, mama je učiteľka a otec od r. 1989 podniká, sa narodilo dieťa, ktoré bolo iné, ako si predstavovali,“ hovorí Naďa, dnes majiteľka predajne Cosy, čarovného miesta, kde si môžete kúpiť umelecké pomôcky do domácnosti, obrázky, vankúše, deky... „Vždy ma viedli k tomu, aby som mala seriózne zamestnanie, napríklad lekárka. Ale mňa to už od škôlky ťahalo k divadlu, ku kresleniu, k umeniu,“ pokračuje. Keď sa chcela prihlásiť na „šupku“ (Školu umeleckého priemyslu), rodičia boli proti a dali ju na Gymnázium matky Alexie, aby ju tam „umravnili“.
No stal sa pravý opak. Hlásila sa do umeleckých krúžkov, vystupovala v divadle. No keď si mala podať prihlášku na vysokú, neodvážila sa ísť na prijímačky na VŠMU ani VŠVU. Rodičom sa z ich veľkej lásky a túžby urobiť čo najviac pre Naďkinu budúcnosť podarilo potlačiť jej dôveru vo vlastné schopnosti, vrodený talent a ambície.
Láska ako vyslobodenie
Prekrásny vzťah mala Naďka so starou mamou, ktorá ju viedla k láske k ľuďom a humánnemu cíteniu. Preto šla študovať odbor sociálna práca, kde sa zoznámila s prvým manželom. „Bola to obrovská láska. Známy futbalista, do ktorého som sa veľmi zamilovala. S odstupom času som prišla na to, že bol pre mňa vlastne vyslobodením zo začarovaného kruhu rodičovských požiadaviek a dohľadu. Keď dostal ponuku z Japonska, odišla som s ním a doštudovala diaľkovo,“ spomína Naďka.
Mala 22, keď jej objavili nádor na krčku maternice. Vtedy sa mladí rozhodli, že ak to dobre dopadne, čím skôr chcú dieťa. A týždeň pred svadbou krásna študentka otehotnela. No zaľúbenci boli príliš mladí a nepripravení na to, čo manželstvo znamená. A tak sa po 4 rokoch priateľsky rozišli každý svojou cestou.
Návrat domov
Len s kuframi a so synom sa vrátila z Grécka, kde jej manžel pôsobil, na Slovensko. Nemala kde bývať, nemala prácu, peniaze. Postupne sa stavala na vlastné nohy, zamestnala sa, no nebolo to ono. Nemala čas na syna, na seba, zabudla na umenie... Až kým do reštaurácie, kde robila prevádzkarku, nezačal chodiť stály hosť. Sympatický Florián z Nemecka sa usadil v Mosonmagyarovári, kde podnikal. Hoci rodinu neplánoval, do Naďky sa zamiloval a láska bola obojstranná.
Florián jej položil zásadnú otázku: láska a pokojnejší život, alebo doterajší nikam nevedúci stres. „Vybrala som si lásku. Odišla som z práce, začali sme spolu bývať. Našla som si robotu v Rakúsku, trikrát do týždňa za rovnaké peniaze,“ rozpráva. Zrazu mala viac času aj na seba, po večeroch kreslila, no aj tak jej niečo chýbalo.
Čo jej najviac pomohlo
Raz ráno sa zobudila a nemohla sa postaviť na nohu. Po komplikovanej operácii zostala 6 mesiacov na vozíku. Bol to jediný spôsob, ako ju zastaviť na nesprávnej ceste životom. Oči jej otvoril aj dlhý rozhovor s Floriánom o tom, čo vlastne chce. Započúvala sa do svojho najhlbšieho vnútra a zistila, že chce byť v kontakte s ľuďmi a umením. Chce, aby sa ľudia cítili dobre, útulne – a už štyri mesiace má svoj Cosy obchod s dizajnovými doplnkami do domácnosti. V jej plánoch sú aj semináre, ezoterika, knižky a charitatívny projekt. „Človek by mal počúvať svoje vnútro, vrátiť sa do detstva a zistiť, čo ho bavilo. Konečne to teraz robím, znova som sa narodila.“