Tak už aj ja som sa zaradila medzi tie, ktoré potratili. Bolo to pre mňa najhoršie obdobie v živote.
Išla som na sono v 12. týždni a tešila sa, že už by to malo byť dobré, lenže opak bol pravdou. Bola som vnútri 20 minút – boli to moje najdlhšie minúty. Lekár aj sestrička sa len mračili a nepovedali mi ani jedno slovo. Potom doktor vyhlásil, že mám prísť na kontrolu. Až na lístku som si prečítala, že nepočul srdiečko.
Na druhý deň som začala krvácať, tak sme šli do nemocnice, kde som narazila na doktorku, ktorá mi len povedala: „Potratili ste,“ a viac sa so mnou nebavila. Cítila som sa ako posledná handra. Nato mi dala papier a povedala mi, že si mám vybaviť predoperačné vyšetrenie a vo štvrtok mám prísť. Ja som v tom šoku a s očami plnými sĺz nedokázala ani uvažovať, ale aj tak sa mi týždeň na čistenie zdal veľa...
