Porodila som si svoju najlepšiu priateľku: Tieto vyznania mám a dcér vás zohrejú pri srdci

„Moja dcérka má ešte iba 13 mesiacov, no naučila ma viac, ako by ktokoľvek čakal. Zostala som na ňu celkom sama, jej otec nás obe zapiera, no ona ma naučila bojovať, keď mi zomierala babička, ktorá ma vychovávala. Neustále ma učí prekonávať sa a byť silnou a vstávať každé ráno s úsmevom, presne tak, ako to robí ona. Hoci som ja tá, čo ju bude učiť hodnotám života, ona ma už teraz naučila bezpodmienečne milovať a chápať pojem materinská láska. Budeme tá najsilnejšia dvojka na svete, pretože jedna druhú budeme mať pri sebe vždy, keď to budeme potrebovať.“

„Veľmi sme túžili po prvorodenom synovi a naša Patrícia sa musela voziť v modrom kočíku, s modrou dekou, v modrých dupačkách. No nie je nič krajšie, ako porodiť si najlepšiu priateľku! Keď pred piatimi rokmi odišla z nášho domu za prácou a láskou, bolo to pre mňa veľmi ťažké, ale ak rodič naozaj miluje svoje dieťa, musí mu dať voľnosť a slobodu. Od nej som sa naučila väčšej trpezlivosti, pretože pri svojej práci v špeciálnej škole ju naozaj potrebuje. Navyše má za manžela evanjelického farára, takže z mojej dcéry sa stala pani farárka s množstvom povinností na fare. S manželom sme v nemom úžase, ako to naše dieťa všetko zvláda. Pred dvoma rokmi nám dala najväčší dar – nášho vnuka Matúša.“

„Som slobodná matka a to, kým dnes sme, sme si museli vydobiť samy. Od svojej dcéry som sa naučila, že mám veci robiť tak, ako ich cítim ja, a nie, ako to chcú iní. Ako matka si na nej vážim, že je cieľavedomá a milujúca dcéra, je to môj čert a anjel v jednom, najväčšia bordelárka na svete, ale aj napriek všetkému ju milujem a nedám za nič na svete. Rady len tak popíjame kávu v záhrade a debatujeme o živote a veru aj o chlapoch.“

„V januári som sa stala maminkou a porodila úžasnú dcérku, ktorá dostala meno po mojej maminke Emílii v modernejšej verzii – Emily. Až teraz ako matka začínam viac chápať niektoré veci,čo ma predtým dokázali veľmi hnevať a nevedela som ich pochopiť. Je mi vzorom a príkladom v tom, ako sa stará o našu rodinu a domácnosť. Ja sa môžem toho od nej ešte veľa učiť, ale aj ona by sa mohla niečo odo mňa. Nebrať veci až tak vážne a vedieť povedať nie!“

„Od mojej maminy som sa naučila hlavne to, že maminy sa nikdy nevzdajú a robia, aj keď už nevládzu. Chcela by som byť raz takou matkou, ako je ona.“

„Medzi mnou a mojou sestrou je 11-ročný rozdiel a spolu s mamou tvoríme super trojku. Už 5 rokov žijem v Mníchove a s maminou som veľmi málo, ale tým si jedna druhú viac vážime. Keď som doma, ideme spolu do hôr, grilujeme, nakupujeme, pečieme a večer, keď otec pozerá telku, tak sa ideme pritúliť ku maminke do postele a klebetíme. Vážim si na nej, že má veľké srdce. Odpúšťa ľuďom, ktorí jej ublížili, a odtrpela si aj bláznovstvá, ktoré som postvárala ako pubertiačka. My tri sme veľmi rozdielne, ale aj tak si rozumieme. Moje bosorky veľmi ľúbim a chýbajú mi.