Naše vs zahraničné zvyky: Ako oslavujú Veľkú noc Slovenky, ktoré žijú mimo domovinu? Na toto nedáme dopustiť

Ľudové a kresťanské tradície sa od nepamäti miešajú pri týchto sviatkoch. Ale dnes vnímame aj nový fenomén, do toho všetkého sa pridružujú zvyky iných kultúr. Mnohé deti napríklad okrem oblievania a šibania začínajú hľadať po záhrade vajíčka a sladkosti, čo sme donedávna nepoznali. Niet divu, keďže veľa cestujeme a aj bývame v cudzine či cudzinci u nás. To všetko prispieva k tomu, že sviatky sa menia. Preberáme aj to, čo sa nám páči a k čomu názorovo inklinujeme. Oslovili sme preto Slovenky žijúce v zahraničí, ale aj cudzinky žijúce na Slovensku. Porovnávame Veľkú noc u nás s tou cudzou, ale aj súčasnú s tou minulou...

Anna van Ingen žije s manželom v Linne

Musím povedať, že Holandsko a Slovensko majú, čo sa sviatkov týka, jednu vec určite spoločnú. Odhliadnuc od náboženského pohľadu sú to v určitom zmysle sviatky rodiny. Ale, samozrejme, v konkrétnych tradíciách sú odlišnosti. A rozdiely sú nielen medzi krajinami, ale aj slovenskými regiónmi a holandskými provinciami a rôznymi náboženstvami.

Spoločné stolovanie

Z manželovho rozprávania o veľkonočných zvykoch som sa dozvedela, že spoločné raňajky a všeobecne každá príležitosť k spoločnému stolovaniu sú veľmi dôležité. Súčasťou stolovania je jedenie vajec, podotýkam, maľovaných. Tie sa dajú kúpiť v obchode alebo ich rodiny maľujú doma, potravinárskym farbivom, ale aj cviklou či cibuľou.

Slovenské jedlo

Nie je však presne dané, čo sa na veľkonočné sviatky bude podávať, na rozdiel od Slovenska. V mojej rodine sme sa každý rok tešili na fašírky, klobásky, cviklu, syrec a šunku. Táto tradícia sa veľmi páči aj manželovi, a tak sa ju určite budeme snažiť zachovať. Na Veľkonočnú nedeľu deti v Holandsku hľadajú veľkonočné vajíčka. Tie prináša veľkonočný zajac vo svojom košíčku a schováva ich v záhrade, alebo ak je zlé počasie, tak ich schová vnútri. V niektorých provinciách veria, že veľkonočné vajíčka prileteli z Ríma na zvuku kostolných zvonov. Kostolné zvony preto pred Veľkou nocou nepočuť, zvony sú na Zelený štvrtok (v Holandsku Biely štvrtok) na ceste do Ríma. Vracajú sa v noci na Bielu sobotu (v Holandsku Tichá sobota) a prinášajú vajíčka, ktoré zhadzujú do záhrad, aby ich deti aj celé rodiny v nedeľu mohli ísť hľadať.

Ohne, filmy a koncerty

V niektorých provinciách zakladajú ohne, pri ktorých sa zíde početná spoločnosť. V kinách sa premietajú veľkonočné filmy a koncerty sú tiež veľmi populárne. Bahniatka na Slovensku zdobia maľované vajcia. V Holandsku sú to aj háčkované zvieratká či drevené ozdoby. Veľmi rozdielne je slávenie pondelka. V Holandsku je pre mnohé rodiny zvykom stráviť deň v zábavnom parku či nakupovaním. Pre môjho manžela je slovenská tradícia oblievania vodou veľmi zaujímavá, a tak sa každý rok radšej pripravím, že ju začne zaužívať. Našťastie sa tak ešte nestalo. (smiech)

Radka býva s priateľom a dcérkou v Salamance

Veľká Noc je v katolíckom Španielsku čisto náboženská záležitosť. Od Kvetnej nedele až do Veľkonočnej nedele sa konajú tvz. procesie. Sú to náboženské sprievody, ktoré predstavujú výjavy z Biblie týkajúce sa posledných dní Krista a jeho zmŕtvychvstania. Okrem sprievodov, aspoň teda v Salamance, však neexistujú žiadne ďalšie zvyky, ako je napríklad oblievačka či zdobenie veľkonočných vajíčok.

Torrijas i mazanec

V našej domácnosti sa snažíme vždy miešať zvyky oboch krajín, takže na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok ideme na procesie a raňajkujeme typické torrijas (chlieb cez noc naložený v mlieku alebo víne a potom obalený vo vajíčku a usmažený v oleji) a na Bielu sobotu pečieme barančeka a mazanec a na Veľkonočný pondelok varíme kapustnicu. Domácnosť nám počas veľkonočných sviatkov zdobí zlatý dážď.

Jana Larsson žije s rodinou vo Švédsku v meste Stenungsund

Nedávno mi 6-ročná dcérka Sofie pri raňajkách oznámila, že nechce, aby som ju zbila tým konárikom, ako to robia na Slovensku. Vyvalila som na ňu oči, že prečo by som ju mala biť konárikom a kde na to prišla. Až po chvíli sme sa dopátrali k tomu, že sa v škole začali rozprávať o blížiacej sa Veľkej noci a mojej dcérke neutkvelo zo slovenských tradícií v pamäti nič lepšie než len šibanie korbáčom a pišťanie dievčat, ktoré s krikom utekajú pred chlapcami.

Deti sú čarodejníci

Veľká noc sa vo Švédsku slávi odlišne ako na Slovensku v Senici, odkiaľ pochádzam. Naše tradície sú často späté s kresťanskými tradíciami, ale v severskej krajine ide hlavne o symbol prichádzajúcej jari a je to sviatok pre deti. Deti doma maľujú vajíčka, počas veľkonočných sviatkov sa prezliekajú za bosorky a chodia od domu k domu, kde na ne čakajú sladkosti. V niektorých rodinách je tradíciou hľadanie veľkonočných vajíčok, ktoré rodičia ukryjú v byte alebo v záhrade. Obľúbenou dekoráciou sú vetvičky brezy zdobené farebnými pierkami. Tradičnými pochúťkami sú mäsové guľky, nakladané ryby a vajíčka.

Chýba mi voňavá jar

Počasie je tu večná téma. Keďže bývame pri mori, na pobreží býva často veterno a daždivo. Chýba mi preto naša voňavá jar, ktorú sme si za posledné dva roky neužili, makové buchty, mamkina zemiaková omáčka a moji blízki. Na Švédsku oceňujem zase krásnu a čistú prírodu, život pri mori a i napriek tomu, že trvá, kým si vybudujete blízke vzťahy, ľudia sú tu veľmi láskaví, slušní a ochotní kedykoľvek pomôcť.

Marlena je na Slovensku 2 roky. Poľské sviatky sú rovnakým mixom ľudových a kresťanských tradícií ako u nás.

Poľská Veľká noc je plná jedinečných tradícií a zvykov. Veľkonočná sobota je u nás príležitosťou ísť do kostola s košíkom. V košíku sú zvyčajne: vajce uvarené natvrdo, chlieb, studené mäso, malé jahniatko z cukru, „babka wielkanocna“ (sladký kvasnicový koláč), chren, soľ a korenie. Vajíčka sú dôležitou súčasťou veľkonočnej tradície – predstavujú nový život. Ľudia ich zdobia farbami alebo tradične cibuľovými šupkami a vyškrabujú na ne rôzne vzory. Zvlášť dôležitá je nedeľa, hlavne ráno, keď sa domácnosti stretávajú pri tradičných raňajkách obrovských rozmerov. Pred začatím si vymenia priania slovami „Wesołego Alleluja“ (Radostné Aleluja). A delia sa o jedlo z požehnaných košíkov, vždy sa začína vajcami. Existujú aj ďalšie dôležité symboly: jahňa, zajačik, mláďatá, veľkonočné palmy, krušpánové a vŕbové vetvičky. Pondelok nazývame „Śingus Dyngus“ (mokrý pondelok). Tradične sa polievame vodou.

Svetlana žije na Slovensku rok. Podobností nájdeme naozaj veľa. Napríklad pozdrav či jedlo sú rovnaké aj na východe Slovenska.

V prvom rade je pre mňa Veľká noc krásnym a veselým sviatkom hlavne vďaka tradíciám, ktoré sa s ňou spájajú. U nás sú hlavným symbolom farebné veľkonočné vajíčka, ktoré sa maľujú deň predtým. Farbili sa cibuľovými šupkami, ale dnes už prevládajú vajíčka zdobené nálepkami a obrázkami súvisiacimi s jarou a Veľkou nocou. Druhým symbolom je u nás špeciálny chutný koláč nazývaný kulich. Ide o koláč z kvasníc s hrozienkami a bielou polevou navrchu. Kedysi sa piekol iba doma, ale fakt je, že dnes už obchody ponúkajú chutné verzie kulicha, takže mnohí si ho už iba kupujú. Veriaci, samozrejme, idú do kostola, niektorí nosia tiež vajíčka a kulich na posvätenie. Nedeľné ráno sa začína pozdravom „Christos voskrese“ (Kritus je vzkriesený), na ktorý sa odpovedá „Voistinu voskrese“ (Skutočne vzkriesený). Počas Veľkej noci a nasledujúci týždeň si ľudia vymieňajú vajíčka, navštevujú sa rodiny a priatelia, spoločne slávnostne jedia a veselia sa.