Našla si HO v počítačovej hre, ale zľakla sa, keď zistila, že je tínedžer a ešte aj brat...

Mala som 25 rokov, stabilnú prácu a v prenájme menší byt. Bola som vcelku spokojná, len život mi nechcel dopriať žiadnu lásku. Keď aj nejaká prišla, rýchlo zas odišla.

Jedného dňa som si nešťastne zlomila nohu, keď som sa šmykla na ľade. Keďže som zostala doma a nudila som sa, po dvoch týždňoch som už naozaj nevedela, čo so sebou, spomenula som si, že od mladšieho brata som dostala k narodeninám počítačovú hru. Niežeby ma hry zaujímali, ale môj brat bol do hier zbláznený, a tak nás vždy nejakou obdaroval. A teraz bol čas využiť jeho darček.

Zavolala som ho, aby mi ju nainštaloval a ukázal, ako na to. A potom som už bola vo svete hry. Vytvorila som si vlastnú postavu princeznej Sandry, keď tu mi na monitore vyskočilo okienko a v ňom niekto s prezývkou Medveď sa ma pýtal, či som tu nová. A na obrazovke vedľa mňa, teda vlastne vedľa princeznej Sandry, stál zrazu tvor, ktorý vyzeral ako medveď.

V tej hre totiž fungovala komunita ľudí. Takže okrem toho, že hráte, môžete s hráčmi komunikovať, písať si. A tak sa začala moja komunikácia s Medveďom. Zrazu sa pri nás objavili ďalšie potvory, ktoré na nás útočili, Medveď neváhal a princeznú ochránil. Napísal mi, že ak chcem v tomto imaginárnom svete cestovať s ním, ochráni ma. Samozrejme, že som súhlasila.

Takto sme spolu bojovali a aj sme si písali, až zrazu boli dve hodiny ráno. Rozlúčili sme sa a išli sme spať, no ešte predtým sa Medveď predstavil skutočným menom, bol to Erik. Vo virtuálnom svete sme takto spoločne hrali asi dva týždne, keď som si musela priznať, že som si Erika obľúbila. Veľa sme sa zhovárali a sympatie boli vzájomné.

V jeden večer sa Erik opýtal, odkiaľ vlastne som, a zistili sme, že bývame v jednom meste. Erik spresnil, že býva pri námestí s fontánou, kam chodia všetci na prvé rande, a na to som mu odpísala, že tam predsa býva najlepší kamarát môjho brata a zhodou okolností sa volá Erik. Vtom mi Erik napísal: „A nevolá sa Dušan?” Až mnou hrklo, zľakla som sa a zbabelo som sa z hry odhlásila. Uvedomila som si, že je to sotva odrastený pubertiak.

Hanbila som sa pred bratom a čakala som, že mu Erik všetko povie. Lenže Dušan nič nespomínal a ja som na Erika myslela čoraz viac. Chýbal mi. Prešiel nejaký čas a nabrala som odvahu znovu sa pripojiť do hry. O chvíľku mi už písal Medveď, teda Erik, či tomu má rozumieť tak, že sa už spolu vo virtuálnom svete nebudeme potulovať. Napísala som mu, že keď sa virtuálny svet prepojí s tým skutočným, je to čudné. Erik však odpísal, že dúfa, že si budeme rozumieť v oboch.

V hlave mi šlo veľa myšlienok, znel vždy dospelejšie na svoj vek a chcela som mu napísať, že som pre neho stará, ale nechala som to tak a strávili sme ďalšie krásne noci pri hre. Až sme sa rozhodli stretnúť. Na tom námestí pri fontáne...

Skrátim to, sme spolu už 10 rokov, máme krásnu dcérku a nikto nerieši, že mám o šesť rokov viac než manžel. A viete, ako sa volá naša dcérka? Samozrejme Sandra.

Žijeme vo svete, kde zoznamovať sa iným spôsobom než zoči-voči už nie je také čudné. Napriek tomu mu mnohí nedávajú šancu, ale my zase poznáme mnoho párov, ktoré svoju lásku nášli podobne ako Anka. Cez internet. Preto ak cítite, že ste sama a máte menej možností na stretávanie nových ľudí, otvorte sa týmto novým možnostiam. Ale zároveň buďte opatrné, lebo na internete sa skrývajú aj podvodníci.

Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk 
Za uverejnený príspevok vám pošleme peknú knihu. Prosíme, zasielajte iba originálne príbehy, inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!