Našla si muža cez zoznamku, ale niečo na ňom nesedelo: Presťahovala sa k nemu... Čistá hrôza!

Mám iba 26 rokov, ale to, čo sa mi stalo, je ako zlý sen. S priateľom sme boli spolu dva a pol roka a z toho rok sme spolu bývali. Zoznámili sme sa cez internetovú zoznamku. Veľa sme si písali a ešte dlhšie volali. Všetko sa zdalo úžasné. Dokonca ma zoznámil so svojou rodinou. Vraví sa, že keď vás muž zoznámi s rodinou, myslí to s vami vážne, a tak som sa tešila, čo nás čaká.

Áno, náš vzťah bol iný ako ostatné, ale cítila som sa v ňom dobre. Partner totiž nebol na akési nežnosti ani na prejavovanie lásky milými slovami či skutkami. Akceptovala som to, a preto sme také nič vo vzťahu nemali. Ale dávali sme si pochopenie a voľnosť. Bol vychovávaný tak, že peniaze preňho znamenali viac ako čokoľvek iné, preto bol vždy v práci. Neskôr si našiel prácu v inom meste ďaleko odo mňa a ja som to znovu prijala ako všetky jeho rozhodnutia.

Po čase som sa za ním odsťahovala. A zrazu bolo všetko inak, začali sme sa hádať, no vždy som cítila, že mu na našom vzťahu záleží. Po roku sa rozhodol vrátiť sa späť do rodného mesta a pracovať tam. Myslela som si, že sa všetko obráti na dobré, keď bude s rodinou, kamarátmi i so známymi, čo nám na novom mieste chýbalo. Opak bol však pravdou. Začali sme sa odcudzovať, zase sme nebývali spolu a pretože som cítila, že by mal mať čas aj pre seba, nechala som častejšie samého.

Jedného dňa, keď sa predošlý deň neozýval, som mu zavolala s tým, či je v poriadku. V telefóne mi oznámil, že chce pauzu, že má krízu a chce byť sám. Ostala som ako obarená. Nechala som ho teda tak. Neskôr mi napísal, že ma už nechce, že ma nemiluje, že je zo mňa nervózny, že chce byť už konečne šťastný. Preplakala som celé dni a noci. Dohodli sme sa, že mi donesie moje veci a povie mi to do očí. Stalo sa tak.

Celý čas, čo som tam bola, sa na mňa nepozeral, keď som ho chcela objať, dať mu pozitívnu energiu, škaredo ma odhodil. Do očí mi teda povedal, že ma už nechce, že sa mu nepáčim, že chce byť sám. Odišla som, nariekajúc, že toto je definitívny koniec. Ale nerozumela som, prečo to urobil. Nebolo to nič také, čo by sme spoločne nevyriešili. Až s odstupom času som zistila, že navštevoval internetovú zoznamku a písal si s inými ženami. Nakoniec sa priznal, že síce nemá inú a chce byť iba sám, ale brániť sa inému vzťahu nebude. Dúfajúc, že náš vzťah môžem stále zachrániť, keďže v ňom nie je iná žena, som zo zúfalstva napísala kamarátovi, potrebovala som sa vyrozprávať a poradiť. Nič viac v tom nebolo, pretože som si nikdy s nikým počas vzťahu nepísala ani nestretávala.

Priateľ mi však jedného dňa napísal, že vie o tom, že si s ním píšem a že nadobro so mnou skončil, že si mám chodiť s ním. Nijako si to nedal vysvetliť. A teraz zisťujem, že niekoľkokrát sa prihlásil na môj účet na sociálnej sieti a kontroloval ma. Ako sa mohol takto zmeniť? Je z neho úplne iný človek, nie ten, ktorého som poznala. Bojím sa, čoho je ešte schopný. Verila som v dobrotu ľudí a najmä tých, ktorých dobre poznám, teda myslela som si, že ho dobre poznám. Veľmi ma sklamal a následkom toho dnes neverím nikomu. Dúfam len, že ma raz toto sklamanie prejde. 

Klára

Čo my na to? 

Nie nadarmo sa hovorí, že láska je slepá. Keď sme vo vzťahu a túžime po tom druhom, nevnímame signály, ktoré k nám prichádzajú a naznačujú, že to nie je v poriadku. Že tam tie signály sú, to je jasné. Ale vidíme ich až s odstupom času, keď bolesť z nenaplneného vzťahu pominie. Potom aj Klára pochopí, že napríklad nedotýkať sa niekoho iného nie je v poriadku a že skutočná láska to vie prekonať.