Nebola v manželstve šťastná, chcela to zachrániť 1 nápadom, ale.. Svokrovci ju TOTÁLNE zdeptali

Brali sme sa veľmi mladí, hneď ako sme dosiahli 18 rokov. Ale časom som si uvedomila, že som pozabudla na seba. Popri výchove detí a domácnosti, záhrade a chove zvierat som nerobila nič iné. Pritom som zdravotná sestra a túžila som študovať a stať sa diplomovanou sestrou. Keď deti podrástli a už ma nepotrebovali, prihlásila som sa do školy.

Začala sa vojna, svokrovci a manžel s tým nesúhlasili a tvrdili, že nič také nepotrebujem. Vôbec mi nerozumeli a naše hádky sa vystupňovali natoľko, až som povedala, že sa dám rozviesť. Nechcem žiť ďalej s tým, že nemôžem robiť, čo chcem. Všetci sú proti, aj moji rodičia, a považujú ma za zlú matku, ktorá chce rozbiť rodinu. Neviem, ako ďalej.

Jozefína

Úžasné, že ste zvládli školu popri deťoch, zvieratách, domácnosti i manželovi a ešte aj proti vôli starejších. Ste plná sily a vízie. Rodinu a najbližších nemáme na úkor. Rodina nemá byť prekážkou na ceste v našom raste. Naopak, najbližších máme, aby nás povzbudili, keď už samy nevládzeme, aby sme sa mali o koho oprieť, keď strácame pôdu pod nohami, aby nám pomohli vstať, keď sa vzdávame. Skúste sa porozprávať s manželom osamote. Nenechajte zasahovať do vášho života rodičov, a to ani z jednej strany. Porozprávajte sa tiež s deťmi. Možno v úzkom kruhu rodiny skôr nájdete cestu k porozumeniu a podpore. Nevzdávajte sa svojho sna, svojho poslania, svojho naplnenia.