Neskutočne, čo dokázala čivava: Bežala z Kežmarku do Popradu za dôchodkyňou! Tak za ňou smútila

K psíkovi som prišla úplne nečakane. Bola som na liečení. Raz som sa počas upršaného dňa nudila, len tak som si prezerala inzeráty, v ktorých boli psíkovia na predaj. Čírou náhodou sa mi zapáčila malá milá čivava. Hneď som volala majiteľovi, že mám o ňu vážny záujem. Mala len deväť týždňov. Manžel išiel po ňu do iného mesta, a to na moju úpenlivú prosbu. Nemohla som sa dočkať, kedy sa vrátim domov a budem ju môcť pohladkať po jej krásnom kožúšku, miestami bielom ako sniežik. A tešila som sa na prvú spoločnú prechádzku.

A tak neplánovane som zapadla medzi „psíčkarov“, ktorým som predtým len ticho  závidela. Nikdy som sa neodvážila zaobstarať si psíka. Vedela som, že je to veľká zodpovednosť a záväzok na dlhé roky. Venčiť psíka niekoľkokrát denne, v lete či zime, v daždi či snehu.

Jedného dňa som sa rozprávala so ženou v mojom veku. Tá mi porozprávala príbeh, ktorý sa mi zdal priam neuveriteľný. Lili bola malá čivavka, ktorá patrila jej kamarátke Zdene. Bola to staršia, chorá pani, ktorá sa ledva starala o seba, nieto ešte o psíka. Bola nútená Lili predať a aj sa jej to podarilo.

Noví majitelia bývali asi pätnásť kilometrov od jej bydliska. Prišli po Lili, páčila sa im, zobrali si ju a odviezli z Popradu do Kežmarku. Mali domček so záhradou, Lili púšťali von, netušiac, čo sa stane.

Lili jedného dňa zmizla, ale keďže mala čip, jej stratu nahlásili polícii. Tá začala konať. A kde ju našli? Lili sa vybrala za svojou bývalou paňou do Popradu. Aj sa jej to skoro podarilo. No policajti boli rýchlejší a odniesli ju späť do Kežmarku. Lili bola vyčerpaná, hladná, no najmä veľmi smútila za svojou paňou. Tá však medzičasom nastúpila do domova dôchodcov, kde ju už nemohla vôbec mať.

Noví majitelia boli bezradní, preto jej nechali voľný výbeh. Lili, chúďatko, sa vraj túlala po Kežmarku a veľa ľudí ju poznalo ako „psíka na úteku“, keďže majitelia svojho času vyvesili plagáty o jej strate. Ľudia jej dávali potravu, hoci nie najvhodnejšiu pre psa, ale hladná nebola. Občas zase zobrala nohy na plecia a chcela ísť do Popradu.

Nakoniec po ceste našla starý domček, v ktorom býval starým pán. Ten ju prijal za svoju a tešil sa z nej. Dával jej toľko lásky a nehy, ako bývalá pani. Lili pochopila, že k svojej panej sa viac nedostane. Že ju už Zdena láskavo nepohladká a neprivinie k sebe ako malé dieťatko. A ona ju už nebude môcť strážiť oddane dňom aj nocou. Lebo aj taký malý psík dokáže svojimi ihličkovými zúbkami, ostrými pazúrmi a prenikavým štekaním obrániť pána. To som sa presvedčila sama. A hlavne je obozretný, reaguje na každý zvuk či pohyb.

Takáto nezvyčajná Lili dokázala, akú veľkú lásku a obeť je schopná priniesť pre svoju pani. Hovorí sa, že bohatí ľudia majú na oblečení značkové visačky, šťastní ľudia majú na oblečení psie chlpy… Ja to so svojím psíkom môžem len potvrdiť.