Jaroslava Ďuricová: Svoj život datujem pred pyramídou a po nej
Odmalička som vedela, že som iná. Narodila som sa ako 5-miliónty človek Slovenskej republiky. A keď som mala 3 roky, upadla som do kómy, lebo som zjedla 40 tabletiek na spanie. Mojej mame povedali, že tu sa moja cesta končí. Nekončila! Prebrala som sa, ale o pol roka na to som našla otca, ktorý si vzal život. Okolo mňa sa vždy točila smrť. Mala som dcérku, ktorá sa narodila, a predsa neprežila. 13 rokov som robila policajtku a bavilo ma to. Raz sa nám stala v rámci výjazdu autonehoda.
Môj kolega skončil 3 mesiace na PN a ja som vyviazla so škrabnutím, pritom práve tá moja strana, na ktorej som sedela, bola ohrozenejšia. Takýchto hraničných situácií som prežila veľa a zdalo sa mi, akoby ma život skôr kopal na tú druhú stranu. Keď sa dlhodobo dejú negatívne veci, začnete premýšľať inak. Raz ma kamarát, dnes už partner, naložil do auta, že ideme do Bosny.
Sú tam pyramídy, ktoré liečia. Bola som veľmi skeptická a presvedčená, že mi niet pomoci. Naozaj som bola v období, keď sa to na mňa z každej strany rúcalo. Ich silu som pocítila na vlastnej koži. Otvorili sa tam všetky moje dary: intuícia, iné videnie, vnímavosť... Uvedomila som si, že som celý život šla zlou cestou. Prestala som jesť mäso, zlepšil sa mi zdravotný stav, zrazu som mala veľa energie a chuť robiť nové veci.
Uvedomila som si, že človek, ktorý dostal takéto dary, má pomáhať. Chodili sme tam každý mesiac a dopracovali sa k tomu, že túto liečivú energiu chceme preniesť na Slovensko. Zostrojili sme s partnerom pyramídu, ktorá je dvojitá. Nielen hore, ale aj dole. Nikde na svete ju takto nenájdete.
Odkedy chodím do pyramídy, je mi jasné, čo mám v živote robiť, ako žiť. Nasmerovala ma. Môj život pred stretnutím s pyramídou nebol dobrý a skutočný život som začala žiť od cesty za pyramídami. Navyše to, čo som zažila ja, sprostredkúvam zažívať iným, čo ma nesmierne napĺňa.
