Neuveriteľné! Krasličiarka Diana zdobila už aj TAKÉTO vajce! AHA aké úžasné kraslice vytvára...

Mladá žena mala čerstvo po maturite a čakali ju prázdniny, ktoré, ako hovorí, chcela ozvláštniť aj niečím tvorivým a zároveň inšpiratívnym. „Na internete som hľadala rôzne postupy a techniky zdobenia kraslíc. Začala som spôsobom pokus – omyl, čo zrejme zažíva každý samouk,“ vysvetľuje. Keďže ju táto činnosť bavila, časom sa vypracovala a išlo jej to od ruky. „Zároveň som sa zaujímala o pôvod kraslíc, o ich poslanie v dávnej minulosti až po súčasnosť.“

Dianka spomína, že najviac ju v tomto koníčku podporovali rodičia, najmä mama, ktorá poctivo odkladala a vyfukovala ich domáce vajíčka. „Zo začiatku sa uprednostňovali v našej domácej kuchyni recepty, pri ktorých nebolo potrebné oddeľovať žĺtok od bielka,“ smeje sa dnes už profesionálka. Ako vajíčka pribúdali a nebolo ich kde uskladniť, Dianin ocko pre ňu postavil dielničku, jej vlastný kútik, kde mohla tvoriť.

Ďalší, kto ju z rodiny podporoval, bol brat. „Veľkým motivátorom v mojej tvorbe bol môj starší brat, ktorý ma viedol k precíznej práci a zároveň ma za­učil do práce s vŕtačkou. Ako sa chýr o mojom koníčku rozniesol po rodnej obci Slavoška v okrese Rožňava, vyfúknuté vajíčka mi nosili aj známi a susedia. Prakticky celoročne vajíčka doma vyfukujeme a následne si ich odkladám na ďalšiu tvorbu. Veľkú podporu mám aj vo svojom partnerovi, ktorý mi pri vyfukovaní vajíčok pomáha.“

Remeslo zdobenia kraslíc je veľmi pestré, Diana nám vysvetľuje, že sa venuje zdobeniu kraslíc voskovým reliéfom, teda nanášaniu roztopenej voskovky na prírodnú či farebnú vaječnú škrupinu pomocou špendlíka. Aj takzvanej madeire, kde sa do výduvku vyvŕtavajú dierky, slzičky, srdiečka a podobne. „Najčastejšie pracujem so slepačími a s husacími vajíčkami. Ročne je to okolo tisíc kraslíc. Každé vajíčko, kraslica je originál. Za ten čas, čo sa venujem krasliciam, som už mala možnosť namaľovať aj vajíčko od emu hnedého, nandu pampového či to najväčšie od pštrosa afrického, ktoré kupujem od chovateľov alebo dostanem do daru,“ vraví.

Prostredníctvom sociálnych sietí sa Dianka dostala do komunity krasličiarok na Slovensku i v zahraničí. „Som členkou Svetového združenia krasličiarov – World Egg Artists Association, kde si navzájom vymieňame informácie, postupy, rady a podobne. Zúčastňujem sa každoročne na rôznych výstavách, ktoré sa konajú v slovenských mestách. Zároveň na workshopoch, kde pôsobím ako lektorka a zaúčam detičky, ale aj dospelých do čara krasličiarstva.“ Diana to považuje za investíciu do budúcnosti. „Bolo by škoda, keby takéto krásne remeslo zaniklo. Občas sa mi dokonca snívajú nové vzory, ktoré by som mohla aplikovať na vajíčka,“ hovorí so smiechom.

Ako sama vraví, najväčšiu radosť má vtedy, keď sa jej kraslice páčia a zdobia domácnosti jej príbuzných či známych. „Dokonca sa môžem pochváliť aj tým, že si ich noví majitelia odniesli do Kanady, USA, Holandska, Talianska, Francúzska, Belgicka, Spojeného kráľovstva, Nórska, Rakús- ka, Maďarska, Nemecka či na Filipíny,” teší sa z úspechov.