Reklama

NEUVERITEĽNÉ! Michaele chcela PREKAZIŤ svadbu vlastná MAMA! A to len preto, že...UF, smutné!

Michaela Dhiman

Zdroj: archív M.D.

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Pre Michaelu Dhiman (30) sú typické farebné vlasy, hlučný hlas a prenikavý smiech. Na vlastnej koži však pocítila, že inakosť sa často netoleruje, ani keď ide o vlastnú rodinu. Preto sa jej nepriamym poslaním stal boj s predsudkami.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    EXKLUZÍVNY pozdrav od hviezdy našej tohto týždňovej titulky: TOTO vám odkazuje Zuzka Smatanová!

    S Puneetom sa spoznali cez zoznamovaciu aplikáciu Tinder. Prišiel na Slovensko, študoval v Košiciach a po presťahovaní do Bratislavy sa po pár dňoch písania stretli. „Chodili sme spolu od augusta 2020 a minulý rok v novembri sme mali v Indii zásnuby. Tie nie sú ako u nás prekvapením, ale sú plánované a my sme si ich naplánovali v čase našej prvej spoločnej návštevy v Indii. Puneet nebol pre kovid doma štyri roky a ja som bola v Indii prvýkrát a hneď som sa zoznámila aj s jeho rodičmi,“ spomína na ten čas stále čerstvo vydatá Michaela a dodáva, že to bolo ako z filmu. „Dostalo sa mi nádherného vrúcneho privítania a nikdy som sa nikde necítila viac doma ako tam. Ani vo svojom skutočnom domove. Puneetovi rodičia sú tí najmilší ľudia a rovnako aj ostatní ľudia, ktorých som stretla v Indii, všetci boli veľmi pohostinní a správali sa ku mne veľmi pekne,“ vraví spokojne.

    Náročná byrokracia
    Po zásnubách začiatkom tohto roka rozbehli plánovanie svadby, čo bolo podľa jej slov stresujúce, pretože na svadbu s cudzincom je potrebné množstvo dokumentov a oni nevedeli presne akých a tie majú ešte aj veľmi špecifické náležitosti a určenú platnosť. „Okrem toho ich vybavenie trvá niekoľko mesiacov, preto sme sa báli, či to všetko stihneme, či budú dokumenty správne, či nebude musieť Puneet ísť kvôli podpisom do Indie a podobne. Zároveň sme riešili aj víza pre Puneetovu rodinu, ktorá sa veľmi tešila a prišla kvôli svadbe na Slovensko. Okrem svadby a Slovenska sme im chceli ukázať aj Budapešť či Viedeň, pretože to bola ich prvá návšteva Európy, chceli sme, pochopiteľne, aby videli čo najviac. Bolo náročné ešte pár dní pred svadbou toľko cestovať, ale všetko sa im veľmi páčilo a Slovensko si zamilovali,“ hovorí s nadšením Miška a dodáva, že manželových rodičov si rovnako ako ona hneď zamilovali aj jej priatelia. „Všetci vraveli, že som zapadla viac ako do svojej skutočnej rodiny,“ spomína.

    Iná národnosť je problém
    No nie každý bol taký nadšený z ich svadby a spojenia dvoch rozličných kultúr. Kým Puneetova rodina ich veľmi podporovala a majú sa navzájom veľmi radi, tá Michaelina mala výhrady voči jej vyvolenému už pred prvým zoznámením, pretože je inej národnosti. „Môj otec mi povedal, že sa radšej vzdá vlastnej dcéry, ako ho prijať doma. Nakoniec som ich však presvedčila a postupne, časom, ho vedeli prijať aj doma,“ vraví mladá žena. K zásnubám sa takmer nevyjadrili, ale k svadbe výhrady mali. Hlavne, keď už bola na spadnutie. „Pár týždňov pred svadbou mi mama mailom oznámila, že nedovolí, aby som mala svadbu v kostole. Bola za niekoľkými farármi, aby ma odmietli oddať. Problémom však tentoraz nebol Puneet, ale moja práca. Robím podcast o sexuálnej výchove,“ vysvetľuje.

    Kostol jej nedopriali
    Miška bola odmalička vychovávaná vo viere a svadba v kostole pre ňu veľa znamenala. „Nevedela som si ani predstaviť, že by som nemala svadbu v kostole, bolo to proti mojim hodnotám. Nakoniec však, keď ma žiaden farár v okolí vinou mamy nechcel oddať, iná možnosť neostala. Ešte týždeň pred svadbou som nevedela, kde presne svadba bude, hostia boli zmätení a nemohla som vytlačiť a rozposlať ani pozvánky. Puneet moju vieru akceptuje, nikdy by mu ani nenapadlo mať k tomu nejakú pripomienku alebo názor, preňho je to prirodzené. India je obrovská krajina a je zvyknutý na viacero náboženstiev. Neprekážala mu ani účasť na omši v kostole, ja som tiež bola v hinduistických chrámoch, keď sme boli v Indii,“ objasňuje Miška.

    S rodičmi už nekomunikuje
    Jej rodičia si mysleli, že Puneet si ju chce vziať iba pre víza, čo však nie je pravda, vychádza to len z nedostatku informácií. Cudzinci majú totiž nárok na občianstvo po niekoľkých rokoch na Slovensku, takže Puneet by ho budúci rok dostal, či by sa vzali, alebo nie. „Otázka, ktorú som dostala, znela – prečo Ind? Moja odpoveď – a prečo nie? Mne ani nenapadlo, že by to mala byť nejaká iná osoba a mala by som riešiť jeho farbu alebo náboženstvo. Pre mňa je to človek, s ktorým si rozumiem a som s ním šťastná a neriešim nič, čo nie je dôležité,“ vraví so stopercentnou istotou. Nakoniec Miška prerušila kontakt s rodičmi, a to potom, čo sa jej mama snažila pár týždňov pred svadbou o jej zrušenie.

    Má v nich oporu
    Rodina jej manžela bola z tohto celého smutná. „Keď im Puneet vysvetlil, čo všetko sa udialo, nechápali, ako môže rodič urobiť toto dcére, a rešpektujú moje rozhodnutie prerušiť kontakt. Myslím, že sa o to viac ešte snažia, aby som cítila podporu a rodinu v nich a Puneetova mamina mi povedala, že sa nemusím báť, pretože som získala nových rodičoch. Veľmi som za to vďačná. So zvyškom rodiny, ako sú babka, dedko, ujo, teta a podobne, sa stretli na svadbe a všetci spolu vychádzali super,“ vraví spokojne aspoň za túto časť rodiny.

    Vidí zásadný rozdiel
    Miška vidí hlavný rozdiel medzi jej a Puneetovou rodinou v tom, že jej indickí svokrovci sú oveľa viac otvorení novým veciam a odlišným názorom. „Dá sa s nimi o všetkom porozprávať a diskutovať, problémy riešia spoločne ako rodina, sú si oveľa bližší. Ak s niečím nesúhlasia, sú ochotní si vypočuť druhú stranu a komunikovať. Svoje deti rešpektujú, rešpektujú ich názory, životy a berú ich ako rovnocenných. Sú veľmi moderní, obe deti poslali študovať do Európy a nemajú problém ani s mojou prácou, práveže to považujú za potrebné, rovnako ako ja. Máme aj spoločnú „whatsappovú“ skupinu, posielame si fotky a videá a zaujímajú sa o naše dni, ako sa máme. Moji rodičia takí nie sú,“ vraví smutne.

    O sexe ešte veľa nevieme
    Michaela je zakladateľkou už spomínaného podcastu Sexuálna výchova. „Prvotná myšlienka vznikla zo zdravotných dôvodov, keď som niekoľko rokov riešila opakované zápaly močových ciest. Až veľmi neskoro som sa dozvedela základnú informáciu, že po sexe by sa malo ísť vymočiť a bola som nahnevaná, že takéto informácie som nikde nedostala. Riešila som to na svojom Instagrame a zistila som, že v týchto oblastiach je výuka nedostatočná. Začala som o tom hovoriť viac a prichádzalo mi čoraz viac otázok, až sme sa rozhodli založiť podcast a všetky tieto témy preberať verejne a s odborníkmi,“ vysvetľuje, že cieľom je, aby rozhovory o sexe neboli tabu, aby sa o sexuálnej a vzťahovej výchove hovorilo viac a bez hanby. „Chceme pomáhať v oblastiach sexuálneho zdravia, sexu a vzťahov, pripravili sme už vyše sto epizód s najrôznejšími odborníkmi, ako sú urológ, psychológ, gynekologička, venerológ a podobne. Tieto informácie nedostávame ani v škole, ani doma, preto sa spolu s mojím podcastovým partnerom Denisom Kendym snažíme aspoň tak, ako vieme.“

    Nesnažia sa pochopiť
    Spoločne chodievajú robiť aj prednášky do škôl, kde veľmi vnímajú, ako tieto informácie deťom a dospievajúcim chýbajú. „Snažíme sa vzdelávať o ochrane, nastavovaní si hraníc vo vzťahu, sebaláske a o dôležitosti súhlasu a komunikácie,“ hovorí o osvete v tejto oblasti a priznáva, že jej rodičom táto jej aktivita veľmi prekáža, čo bolo aj príčinou všetkých svadobných nezhôd. „Neustále som počúvala, ako sa za mňa hanbia, skončím v pekle, nie som normálna a mali by na mňa zavolať exorcistu. Nerozumejú tomu a nikdy sa ani nesnažili porozumieť. Pravdepodobne ani vôbec netušia, čo vôbec robím a rovno to odvrhli,“ vraví smutne, ale zároveň vie, že všetko sa stalo presne tak, ako malo. „Prerušenie kontaktov s rodičmi nebolo jednoduché, ale zároveň to bolo niečo, čo neprišlo do mojej hlavy rýchlo a ani po prvýkrát. Svadba bola nádherná a o to viac si vážim svojich priateľov, rodinu, ktorá prišla, a svoju novú rodinu,“ priznáva pokorne na záver.

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.