Neuveriteľné! Zlá svokra jej napísala list ako ospravedlnenie! Čítajte a dojme vás to k slzám

Milá Barbora, veľmi dlho som premýšľala, či ti zavolám alebo radšej napíšem. Pretože vieš, že mi padne zaťažko rozprávať... Takže radšej píšem a budem dúfať, že moje slová pochopíš správne.
Na začiatok najprv to najdôležitejšie: Veľmi sa teším, že ste ma pozvali k vám na večeru. Po tom, čo medzi nami zavládlo tiché obdobie, ma to prekvapilo. A ešte chcem, aby si vedela jednu vec: si jedna skvelá mladá žena. Mám ťa skutočne rada, to mi môžeš veriť. A som veľmi šťastná, že si s Jánom tak skvele rozumieš a že si takou milujúcou matkou. To som jednoducho musela povedať. Pretože viem, že so mnou to nie je jednoduché. Možno som bola často „zlá svokra“ ako z nejakého vtipu.

Spomínam si na veľa situácií, v ktorých by si ma asi najradšej vystrelila na Mesiac. Ako som vtedy vybuchla, že to azda nie je ani možné, že deťom dovolíš hrať sa pri jedle s mobilmi. Viem, nemusela som kričať. A teda v prvom rade sú to vaše deti. Ale myslím si, že trochu starej školy by malým nezaškodilo. Človek musí vedieť povedať aj nie, inak ti budú skákať po hlave. Ale naozaj ma to mrzí. Mala som držať jazyk za zubami alebo sa o tom porozprávať s tebou medzi štyrmi očami.

Alebo vtedy, ako si veľmi nahnevaná opustila náš dom, pretože som ťa ignorovala a rozprávala sa len s Jankom. K tomu musím povedať: ja som sa tak veľmi tešila, že som syna videla po dlhom čase, že som si neuvedomila, že ťa ignorujem. Vážne. Teraz už viem od Janka, že som ťa ranila. Ale možno to niekedy pochopíš, keď budú vaši chlapci veľkí. A ty ich zrazu nebudeš takmer vôbec vídavať, lebo budú ľúbiť inú ženu. Samozrejme, že ju ľúbia inak, to je jasné. Ale strata je strata a človek sa s tým musí učiť žiť. A potom je táto nová láska tvojho syna akási iná. Neje žiadne mäso a z bontónu si veľkú hlavu nerobí. A syn začne chodiť aj na veľké sviatky a oslavy bez kravaty a miesto poltopánok má veselé farebné tenisky. Jasné, nie je to žiadny koniec sveta. Ale človek to musí najprv spracovať.

Viem, že som niekedy bola hrubá. Bolo to preto, lebo tá povestná kvapka spôsobila, že pohár pretiekol. Viem, nemala som ti vravieť, že si Janovi „vymyla mozog“. To nebolo pekné. Skús sa však vcítiť do mojej kože. Bola som 30 rokov pre Janka číslom 1. Pýtal sa ma na názor a radu, keď šlo o jedlo, choroby, sťahovanie alebo o voľbu povolania. Potom si sa zjavila ty. A zrazu sa už pýtal len teba. A predovšetkým, keď sa narodili deti. Ty si mala pocit, že sa do všetkého miešam. Zrazu som nemala syna ani vnúčence. Bola som celkom opustená. Tak a teraz je to vonku. A nepadlo mi to ľahko. Pretože moja generácia svoje pocity vyjadruje ťažko, nevieme si vždy všetko vydiskutovať.

Medzičasom viem, že Janko sa ohlási tak málo preto, lebo sa mu s tebou tak dobre darí. A viem, že sa musím trochu zmeniť, aby sme sa mohli vidieť častejšie. Touto cestou by som to zároveň chcela sľúbiť. Lebo nič krajšie si matka ani nemôže priať ako to, že jej vlastné dieťa je také šťastné ako Janko s tebou.

Aj vy ste prežili neobyčajné veci? Nejakú významnú zmenu alebo udalosť, o ktorej by ste mohli povedať, že nikdy by vás nenapadlo... ? Ak áno, napíšte nám svoj príbeh na email ivana.adamcova@newsandmedia.sk s heslom Nikdy by mi nenapadlo... a my váš príbeh uverejníme v tlačenej verzii Nového času pre ženy aj tu na webe. A navyše od nás dostanete peknú knižnú novinku.