Mal to byť najkrajší deň v jej živote, ale... Svokra sa postarala o to, aby jej svadbu totálne zničila.

Bola som tá najšťastnejšia snúbenica v širokom okolí. Našla som si perfektného chlapa, Jakub bol milý, citlivý, inteligentný a príťažlivý. Snívala som o ňom od detstva a po skončení štúdia na univerzite som ho konečne stretla. Robil so mnou pohovor na moju úplne prvú pracovnú pozíciu. Okamžite sme si padli do oka, ale v mene profesionálneho prístupu sme sa obmedzili len na nesmelé úsmevy. Jeho kolegovia, ktorí boli na pohovore takisto prítomní, si našťastie naše vzájomné sympatie nevšimli.

Ešte v ten večer som si v schránke našla od neho mail. Vraj mu je to veľmi ľúto, ale danú pracovnú pozíciu obsadí vhodnejší kandidát. Pod oficiálne stanovisko pripísal tri vety, ktoré mi okamžite vyčarili úsmev na tvári. "P.S. Tá práca by bola aj tak pod Tvoju úroveň, som si istý, že si nájdeš niečo oveľa lepšie. Možno by som Ti mohol poradiť... Pozývam Ťa na kávu, krásna kandidátka." Prečo by som jeho priateľské pozvanie odmietla? Bola som mladá, slobodná, dychtivo som túžila po láske a tento tmavovlasý muž mi úplne počaroval. Už pred naším prvým rande som bola zamilovaná ako tínedžerka!

Prvé, druhé aj tridsiate rande dopadlo výborne

Jakub bol skúsený personalista a vďaka jeho cenným tipom som onedlho získala svoju vysnívanú prácu. Zdalo sa, že som našla všetko, po čom som ako mladé dievča vo svojej detskej izbe snívala. Perspektívnu prácu a milujúceho muža. Jakub ma čoskoro požiadal o ruku a ja som nadšene súhlasila. Chodili sme spolu rok a pol a zdalo sa nám, že to stačilo na to, aby sme zistili, či sa k sebe hodíme. Boli sme zaľúbení a tak veľmi naivní...

Jakub mal iba mamu a mladšiu sestru. Otec zomrel na infarkt ešte počas jeho stredoškolských štúdií. Určite ste si v tejto chvíli pomysleli: "Joj, dievča, utekaj! Mladý muž, ktorý sa musel postarať o utrápenú mamu aj sestru... utekaj!" Lenže ja som si varovné signály nevšimla. Ako som už spomínala, bola som mladá, naivná, zaľúbená - a teda aj slepá. Budúca svokra mi bola sympatická, od začiatku sa ku mne správala veľmi vrelo a priateľsky, prijala ma do rodiny a bola samý úsmev.

Každú nedeľu sme k nej chodievali na obedy, vyvárala Jakubovi obľúbené pochúťky, chcela vedieť o všetkom, čo sa v našich životoch dialo. Bola som naozaj presvedčená, že sa jej páčim a na svoju nevestu je pyšná. Veď som bola úspešná manažérka, riadila som menší tím ľudí a o jej syna som sa starala najlepšie, ako som vedela. Muselo jej byť jasné, že sme spolu veľmi šťastní! A na tom predsa rodičom záleží najviac, či nie? Ach, koľká naivita...

Pravda ma doslova udrela do tváre na mojej vlastnej svadbe!

Nikdy by mi nenapadlo, že zažijem taký strašný deň

Hostia sa práve presúvali z reštaurácie na svadobný obrad. Rýchlo som bežala na toaletu, aby som nezmeškala svoj vysnený príchod do kostola. Nemala som širokú sukňu, takže som nepotrebovala pomoc. Svokra s dcérou ma onedlho nasledovali a zrejme si nevšimli, že jedna z kabínok je obsadená. Určite si mysleli, že som odišla spolu s ostatnými, reštaurácia už bola prázdna. Jakub ma mal počkať v aute. Hneď som spoznala ich hlasy a chcela som im niečo milé povedať, ale po ich prvých slovách som sa zarazila a ticho počúvala.

"Ach, neverila som, že sa dožijem tohto dňa," hundrala svokra. Z jej hlasu bolo cítiť sklamanie.

"Veru, mamička, aj ja som si myslela, že si Kubo napokon nájde niekoho iného," pridala sa k nej moja budúca švagriná.

"Je to hlupaňa," pokračovala svokra a mne sa rozbúšilo srdce. Naozaj hovorili o mne? Veď tie dve mi nikdy ani len nenaznačili, že im nie som sympatická! Pred Kubom sa tvárili, že z nás bude šťastná rodina!

"Keď ju k nám Kubko priviedol, skoro som odpadla. Nikdy sa mu nepáčili vysoké ženy, a tá postava! Môj Kubko si zaslúži modelku, nie takúto pribratú buchtu," počula som svokrine komentáre a po lícach mi stekali slzy.

"Ja ju takisto nemôžem vystáť, mami. Veď je taká hlúpa! Stále sa len usmieva, snaží sa byť vtipná a tie jej názory..."

"Nehodí sa do našej rodiny," uzavrela svokra. "Uvidíš, to manželstvo nebude mať dlhé trvanie, Kubko sa skôr či neskôr spamätá a rozvedie sa s ňou."

"Mala si sa s ním porozprávať," radila jej dcéra. "Mohla si ušetriť na svadbe."

"Neboj sa, na tvoju svadbu mám takisto našetrené," ubezpečila ju. "Kubko je príliš zamilovaný, moja. Nahneval by sa na mňa. Ja si počkám, on sa ku mne vráti aj sám. Veď uvidíš, uvidíš..."

Nedokázala som z tej kabíny vyjsť a pozrieť sa im do očí.

Ticho som plakala do toaletného papiera...

...a zadúšala vzlyky, ktoré sa mi drali z pľúc. Počkala som, kým odišli a vybehla som von. Kubo ma už netrpezlivo čakal. Keď ma zbadal, zľakol sa. Povedala som mu, čoho som bola pred chvíľou svedkom. Samozrejme, neveril mi ani jediné slovo. To určite nemohla byť jeho mama, tobôž nie sestra! Veď ma obe majú rady, čo vymýšľam? A keby som z ich úst aj začula niečo nelichotivé, on sa s nimi určite porozpráva, postaví sa na moju stranu, veď si vybral mňa...

Ubezpečoval ma, že bude stáť po mojom boku. Utieral mi slzy, bozkával ma na pery a ja som sa pomaly upokojila. Bol taký presvedčivý, že ma celkom oblbol. Bola som ochotná predstúpiť pred oltár a prisahať mu vernosť. Keď som mu povedala áno, môj pohľad zablúdil na svokru. Usmievala sa a zotierala si z oka imaginárnu slzu. Videla som, že svoje dojatie iba predstiera. Ako som mohla byť taká slepá? Svadba bola začiatkom konca nášho manželstva...

Keďže som si veľmi skoro zložila ružové okuliare, zrazu som uvidela Kubov vzťah k matke v reálnych farbách. Nemala som šancu, nemohla som sa medzi nich postaviť. Ona ho úplne ovládala. Poznala ho oveľa lepšie ako ja (samozrejme), manipulovala ním, každý deň mu volala, vyzvedala, komentovala. A to všetko s milým úsmevom na perách. Kubo jej starostlivosť oceňoval, "veď má len nás, chuderka, v takom mladom veku prišla o manžela, je taká osamelá". Také boli jeho argumenty.

Nebol jediný víkend, ktorý by sme nestrávili s tou ženou, nebola jediná dovolenka, na ktorú by sme išli sami, BEZ NEJ.

Tri roky som hrala druhé husle vo vlastnom manželstve. Hoci som túžila po bábätku, nedarilo sa mi otehotnieť. Dnes to považujem skôr za šťastie, pretože to dieťa by vyrastalo bez otca...

Nakoniec som sa odhodlala a s Kubom sa rozviedla. Svokra bola spokojná, jej predpoveď sa naplnila. Jasné, že ma pred Kubom totálne očiernila, robila mu bútľavú vŕbu a chudáčik sa k nej chodil vyplakať. Presvedčila ho, že som nevďačnica a nezaslúžim si jeho láskavé srdce. Rozvádzal sa s pocitom, že on bol ten dokonalý manžel a ja som sa nedokázala prispôsobiť jeho rodine, teda matke.

Našťastie som sa z toho dostala. Ponorila som sa do práce, vrátila sa k starým priateľkám aj záľubám. Po čase som spoznala sympatického muža, ktorý ma naučil opäť milovať. Prešla som si peklom, ale dnes som opäť šťastná a čakám svoje prvé bábätko. Vydať sa už nemienim a ubezpečila som sa, že mi matka nového partnera nebude zasahovať do života. Dávam láske ešte jednu šancu, dúfam, že tentoraz budem mať na milujúcich príbuzných väčšie šťastie...