Nevesta ukrývala pred snúbencom pikantné tajomstvo: Pár minút pred svadbou všetko prasklo

Priateľ ju požiadal o ruku a ona povedala áno, hoci cítila, že im to spolu neklape. A potom krátko pred svadbou spoznala TOHO muža...

S Jurajom sme chodili 7 rokov, keď ma požiadal o ruku. Samozrejme, povedala som áno. Čoskoro sme sa pustili do svadobných príprav. Veľmi som si to vychutnávala, páčil sa mi pocit, že som KONEČNE nevestou (väčina mojich kamarátok sa už dávno vydala). "Drobnosti", napr. že sme si s Jurajom už tak dobre nerozumeli (ani sex nebol taký vášnivý ako kedysi), som vytrvalo prehliadala. Tešila som sa, že sa konečne vydám!

Náš vzťah sa rozpadol tri mesiace pred dňom D. V sobotu večer sme oslavovali narodeniny mojej najlepšej kamarátky. Vtedy som spoznala JEHO. Tomáš bol vysoký, tmavovlasý, tmavooký - úplný opak môjho snúbenca. Nedokázala som od neho odtrhnúť pohľad. Rýchlo som zistila, že je aj múdry, úspešný a má neskutočne podmanivý úsmev.

Stratili sme sa v rozhovore a až o niekoľko hodín sme zistili, že sa párty skončila. So žiadnym mužom som sa nikdy necítila tak príjemne, boli sme na rovnakej vlnovej dĺžke! A najlepšie bolo, že som sa mu veľmi páčila. Áno, padli aj bozky. Bolo v nich všetko, zimomriavky, vášeň, neskutočná chémia, vzrušenie...

Snažil sa so mnou skontaktovať (aj on cítil, že v ten večer medzi nami niečo vzniklo), ale ja som na jeho správy a odkazy nereagovala. Chcela som naňho zabudnúť, veď sa už blížila moja svadba. Nemohla som rodinu a priateľov sklamať!

A potom prišla posledná predsvadobná noc a ja som spanikárila. Tomáš mi písal každý deň. Bol vytrvalý a odhodlaný. V ten večer som sa mu ozvala a povedala mu o svojom strachu. Je možné, že si týmto manželstvom pokazím život... Naozaj nechám svoju veľkú lásku odísť? Súhlasil, že sa medzi nami vytvorilo zvláštne puto a ubezpečil ma, že to so mnou myslí vážne. Ale zároveň nechcel kaziť moju svadbu. Ak ho odmietnem, nechá ma ísť. Nevedela som, čo povedať, tak som vypla telefón.

V sobotu ráno som si obliekla svadobné šaty. Stála som pred zrkadlom a myslela na jediné: "Toto má byť najkrajší deň môjho života?" Necítila som nič, len prázdnotu. 100 elegantných hostí už netrpezlivo čakalo na príchod nevesty a môj budúci manžel vykročil smerom k oltáru...

Vtedy sa pred kostolom objavil Tomáš. Videla som ho z okna. Chcela som sa s ním porozprávať! Vybehla som von, hostia už boli vnútri, nikto nás nevidel. Tomáš podišiel ku mne. Povedal mi, že vie, že je to jeho posledná šanca a poprosil ma, aby som sa za Juraja nevydala. Bol to príšerný a zároveň šťastný okamih.

Oznámila som družičkám aj rodičom, že sa dnes nevydám. Každého to šokovalo (okrem mojich najlepších kamarátok, ony o všetkom vedeli). Nedala som im veľa času, ospravedlnila som sa a požiadala kamarátky, aby to povedali hosťom aj Jurajovi. Žiadna svadba nebude! A ja som - ako vo filme - nastúpila do Tomášovho auta a on dupol na plyn...

Odvtedy sme spolu veľmi šťastní, zosobášili sme sa a máme spolu dcérku. Smutnou časťou príbehu je, že mi Juraj nikdy neodpustil a viem, že bolesť, ktorú som mu spôsobila, je neopísateľná. Hanbím sa, že som nechala, aby veci zašli tak ďaleko, že som od neho ten zásnubný prsteň prijala, hoci som tušila, že spolu nikdy nebudeme šťastní... Upokojuje ma jediné - vedomie, že som sa rozhodla správne a oboch zachránila pred zlým manželstvom.

Poslala som mu list, v ktorom som sa ospravedlnila. Samozrejme, žiadna odpoveď neprišla. Svadobné prípravy boli drahé a ja som sa snažila uhradiť všetky naše výdavky. Túto epizódu už zo svojho života nevymažem. Je to hrozná, ale zároveň aj krásna spomienka. Našla som osudovú lásku, ale veľmi som ublížila človeku, ktorý mi dôveroval a plánoval so mnou budúcnosť...