Svadobné trampoty

Moja svadba nebola moja, ale mojich rodičov. S frajerom sme sa pred svadbou takmer nevideli, aby nám to neprinieslo nešťastie. Moja mama ma presvedčila, že svadobné šaty nesmiem skúšať naraz, ale iba po častiach. Závoj mi musel zakrývať tvár. Tiež jeden lem sa prišil až v deň D, lebo šaty musia byť dokončené až v svadobný deň. A to som sa už na konečné dielo nemohla pozrieť v zrkadle. Prináša to smolu.

Moje tety a sesternice na to dozerali a skutočne som sa v ten vysnívaný deň už nevidela. Všetci ma však uisťovali, že som nádherná. Slnko pekne svietilo, každý bol spokojný, že budem mať šťastné manželstvo.

Moje trampoty sa začali až vtedy, keď som musela mať na sebe niečo nové – ako symbol nového začiatku, niečo staré – ako symbol zachovania rodinnej tradície, niečo požičané – ako symbol toho, že si budem brať k srdcu i rady iných, a niečo modré – na znak vernosti. Moja požičaná vec mali byť rukavice od šťastne vydatej švagrinej, ale tá ich zabudla a keďže nebývala blízko, nemohla sa po ne vrátiť.

Nastala panika!

Všetci v tom videli zlé znamenie a už aj rozpad môjho budúceho manželstva. Ale našťastie, švagriná prišla s riešením – požičala mi sestrinu kabelku, ktorá bola vo farbe mojich šiat. Ďalší problém sa dostavil, keď sa starý rodinný náhrdelník roztrhol. Vtedy mi ktosi ponúkol perlový náhrdelník. Perly však prinášajú slzy, takže nakoniec som mala starý prsteň po mojej babičke, ktorý nevyzeral nijako vábne. Keď konečne dorazil môj milovaný, z diaľky som videla, ako si ho odchytili ženy z mojej rodiny a čosi s ním horlivo riešili. Povedali mi, že mám čakať!

Zľakla som sa, že sa niečo stalo a ani sa nevydám. Nakoniec si po mňa prišiel a namiesto motýlika mal kravatu, ktorú mu narýchlo ktosi požičal. Môj nastávajúci netušil, že motýlik je neprípustný, vraj manžel potom manželke uletí. Celý obrad som sa modlila, aby nám nespadli obrúčky, aby sme krájali tortu, ako sa má a aby sa už nič nepokazilo. Zažila som toľko stresu ako nikdy predtým a bola som šťastná, keď som to mala za sebou. Manželstvo mám vydarené, takže to vyzerá, že sa nám to vtedy oplatilo robiť v duchu tradícií.

Čitateľka Zuzana z Oravy