Nikdy by mi nenapadlo, že moje rande dopadne tak katastrofálne

Mala som časovo náročné zamestnanie a nemala som veľmi na výber, hoci som bola pomerne atraktívna. Párkrát som sa cez internet s mužmi zoznámila a vždy to dopadlo hrozne. Povedala som si, že dám virtuálnemu priestoru poslednú šancu.

Už asi dva roky som bola sama a vôbec ma to nebavilo. Potrebovala som zásadnú zmenu. Dala som si preto inzerát s aktuálnou fotografiou a vyplneným profilom na zoznamovací server. Asi po týždni sa mi ozval sympatický muž z Košíc. Ja som tiež pôvodom Košičanka, aj keď teraz bývam kvôli práci v Prešove. Nesmierne ma to potešilo. Mali sme veľa spoločných záujmov a pripadal mi sympatický. Asi po týždni písania, skypovania a zisťovania, či máme spoločné názory, sme sa rozhodli stretnúť sa. Vedeli sme, že buď nás to posunie vpred, alebo sa rozlúčime.

V deň, keď sme mali mať prvé rande, som bola poriadne nervózna. Obliekla som si nové priliehavé šaty a k nim obula topánky na miernom podpätku. Mali sme sa stretnúť v mestskom parku, ktorý bol obľúbeným miestom nás oboch.

Onedlho som ho zazrela. Bol to stredne vysoký, sympatický pán s mierne prešedivenými vlasmi. Páčil sa mi. Pristúpila som k nemu bližšie a zoznámili sme sa. Nepobozkal ma, len mi podal ruku. Zachovával si odstup. Prešli sme sa po parku a potom mi navrhol, že mi ukáže domček, ktorý nedávno kúpil. Bola som zvedavá a priznám sa, že aj neopatrná. Napriek tomu, že to bol neznámy človek, súhlasila som.

Keď sme sa dostali k domčeku, skoro som odpadla. Bola to ošarpaná špinavá chata a ja som si začala pripadať ako v zlom sne. Neverila som vlastným očiam, ako môže taký slušne oblečený človek bývať v takých otrasných podmienkach. Keď sme dorazili na miesto, neprešlo ani päť minút a už mu volala jeho bývalá priateľka, že príde na kávu. Namiesto toho, aby ju odmietol a povedal, že má návštevu, srdečne ju pozval. Cítila som sa trápne. Potom, čo odišla, sa ma spýtal: „No, ako sa ti páči môj zámok?“ Neveriacky som sa na neho zadívala: „Predstavovala som si to trochu inak,“ povedala som diplomaticky. „Tu budeš so mnou bývať. Musíš však najprv schudnúť aspoň desať kíl a prejsť na vegetariánsku stravu, potom budeme dokonale zosúladení,“ povedal stroho. „A mala by si prestať aj fajčiť, maľovať sa a farbiť si vlasy, nie je to prirodzené.“ Nemohla som tomu uveriť. Aká drzosť z jeho strany! Nepokúšal sa o kompromis, on mi to celé nadiktoval, hoci sme sa poznali iba dve hodiny. „Ja sa kvôli nikomu meniť nebudem, som so sebou spokojná. Robím si doktorát, pracujem na sebe, a ak sa ti nepáčim, hľadaj si inú! Ja odchádzam!“ Viac sme sa jeden druhému neozvali. Skončilo sa to skôr, ako sa to začalo.

Ešte dlho potom ma trápila myšlienka, ako by niektorí ľudia najradšej druhých riadili a menili ich na svoj obraz. Internetovým známostiam už dávno neholdujem. Takou, akú by ma všetci chceli mať, som už niekoľkokrát bola a nebola som šťastná. V súkromí sa snažím byť sama sebou, aj keď je to občas ťažké. Ticho závidím ľuďom, ktorí svoju polovičku našli na internete. Môj zážitok bol pre mňa poriadnou školou, hoci dnes sa na tom iba zasmejem. V tej chvíli mi to však nebolo jedno...

Natália

Milá Natália, to, že ste vtedy utekali kade ľahšie, bolo to najlepšie, čo ste mohli urobiť. Ten chlapík zjavne nemal všetkých päť pokope a zdá sa, že to bol vyznávač nejakého zvláštneho náboženstva alebo člen sekty. Nikto nemá právo vás ovládať, meniť, ani vám nič prikazovať. A už tobôž nie nejaký neznámy chlapík zo zoznamky. Ostaňte taká, aká ste a presne taká sa budete páčiť aj svojmu osudovému mužovi.