Nikdy sa nepýtala, prečo práve ona: Keď čakala svojich chlapcov, netušila, čo ju po pôrode čaká

Zuzka žije v rodičovskom dome s mamkou a je matka dvoch synov. Obaja chlapci – 23-ročný Lukáš a Tomáš mladší o dva roky – majú detskú mozgovú obrnu. Sú na vozíku a vyžadujú si celodennú starostlivosť. Keď však chlapcov čakala, ani vo sne by jej nenapadalo, že sa obaja narodia chorí.

„Moje prvé tehotenstvo bolo krásne, užívala som si ho. No Lukáško sa na svet pýtal skôr, narodil sa v 33. týždni a bol v inkubátore. Vážil iba 1 760 gramov a meral 49 centimetrov,“ spomína sympatická Zuzka. Hneď po narodení jej lekári povedali, že synček nebude zdravý, lebo mal nedokysličený mozog. „Bolo to pre mňa ťažké. Občas som si poplakala, ale človek sa s tým musí vyrovnať. Jasné, že to nejde zo dňa na deň, chce to čas, ale myslím, že sme to zvládli,“ hovorí usmievavá žena.

„Povedala som si, veď má rúčky, nôžky, všetko, čo má mať, len ten mozog nepracuje tak, ako by mal. Kým iné detičky už sedeli, môj chlapček nie. A nesedí do dnešného dňa. Aj preto musí byť stále, hoci je na vozíčku, pripútaný. Má problém s artikuláciou, no rozpráva, aj keď občas nezrozumiteľne. Vie však povedať, čo chce,“ vysvetľuje Zuzana.

Starostlivosť o chlapcov je náročná, ale Zuzka sa nesťažuje. Priznáva, že našla vieru v Boha a že jej to veľmi pomáha. „Pomáhajú aj známi, rodina a najmä moja mamka, bez nich by to bolo oveľa náročnejšie.“ Zuzka momentálne potrebuje pre synov nové invalidné vozíky. Časť financií na ich zakúpenie získala na krste charitatívnej knihy Nebuď metla, ktorú napísala naša externá redaktorka Janka Rebeka Štefková. Krstným otcom bol známy moderátor Junior. Jeden kus knihy dokonca vydražili a výťažok Zuzka mohla hneď zužitkovať .

Čo sa týka druhého tehotenstva, to už nebolo také ľahké a pôrod bol tiež komplikovaný. „Tomáško sa narodil cisárskym rezom a museli ho oživovať. Prebral sa až po treťom podaní adrenalínu. Nerátala som s tým, veď som v nemocnici ležala mesiace, len aby bol v poriadku,“ hovorí mamička, ktorá sama po pôrode mala zdravotné problémy. Dostala vysoké horúčky, infekciu a synčeka videla až o týždeň. „Tak veľmi som verila, že druhé dieťatko bude zdravé. Veď kto by nechcel zdravé dieťa?“

Obaja chlapci musia navštevovať rehabilitačné centrá, aby sa ich stav nezhoršoval, ale je to finančne náročné. Zuzka sa o synov stará bez manžela. „Naše manželstvo prestalo fungovať. Rozviedli sme sa po 15-tich rokoch spoločného života a zo začiatku sme sa stretávali. Chcela som, aby chlapci boli v kontakte s otcom, ale vzhľadom k ich postihnutiu to nebolo veľmi dobré. Keď sme s tým prestali, boli oveľa pokojnejší, čo je dôležité,“ vysvetľuje ťažkú rodinnú situáciu.

Zuzka momentálne čaká na zaradenie do domova sociálnych služieb, ale je to problém, keďže nie sú voľné miesta. „Chcem, aby chalani boli medzi svojimi rovesníkmi, nuž neostáva mi nič iné, iba čakať. Stačilo by nám umiestnenie na štyri alebo šesť hodín. Mohla by som ísť do práce. Žijeme len z dôchodku chlapcov a môjho opatrovateľského príspevku.“ Zuzka nepracovala od narodenia prvého syna, je vyštudovaná „odeváčka“ a prácu by uvítala. Inak chlapcom supluje aj kamarátov. „Chalani sa radi klbčia, tak sa k nim niekedy pridám. Radi objavujeme nové mestá a ich históriu. Milujú tiež zoologické záhrady a, samozrejme, naše veľhory.“