Nočné pomočovanie detí: Čo robiť, keď sa stále pocikáva?

Ty si sa opäť pocikal! Už koľký raz tento týždeň!? Hneváte sa a kričíte? Zadržte! Je to situácia, kde hrozby ani tresty nepomáhajú. Detstvo má mnoho úskalí, enuréza patrí k jednému z nich. A pritom by nemusela.

Nočné pomočovanie (enuréza) sa v našej spoločnosti stále považuje skôr za slabosť než ochorenie. Neinformovanosť verejnosti a najmä rodičov postihnutých detí vytvára z tejto diagnózy tabuizovanú tému. Úplne neprávom sa za pomočovanie hanbia rodičia aj deti. Nie je však zavinené ani jedným, ani druhým. Na príčine je pomalšie dozrievanie mechanizmov regulujúcich tvorbu a vylučovanie moču. Len málo rodičov však s touto nepríjemnou záležitosťou zájde k lekárovi.

Enuréza, nočné pomočovanie po piatom roku, je jeden z najnepríjemnejších problémov detí na celom svete. Po alergii dokonca druhý najčastejší. Na Slovensku ním trpí viac ako 50-tisíc detí. Či chcú alebo nechcú, pocikajú sa aspoň tri aj viac ráz týždenne a veľmi tým trpia, najmä psychicky. „Je to pre ne neuveriteľná trauma,“ hovorí detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. „Deti sú presvedčené, že sú s týmto problémom jediné na svete. Cítia sa osamotené, lebo pomočovanie skutočne nie je taká vec, o ktorej by mohli otvorene hovoriť s kamarátmi. Nie je to psychické ochorenie, ale jednoznačne psychicky ovplyvňuje vývoj osobnosti dieťaťa.“ Pomočovanie môže dokonca deti a rodičov veľmi odcuziť, rodičia dieťa hrešia, to sa cíti bezmocné, lebo nevie, ako to zvládnuť.

Dospelí tento problém riešia všelijako. Buď si to nevšímajú, mávnu rukou, však z toho vyrastie, alebo nastupuje bitka, trestanie, nadávanie či dokonca zahanbujúce plienky. Sú deti, ktoré ich nosia v štyroch či šiestich rokoch. Sú aj takí, čo vyskúšajú iks liečiteľov, k lekárovi však nezájdu a problém tutlajú doma. Také dieťa sa nedostane do školy prírody, do tábora, nikam, kde by sa to mohlo prihodiť. To je veľká chyba. „Je to problém, ktorý sa dá riešiť, utajovanie nepomáha. Postihnutí neraz prichádzajú k lekárovi až po niekoľkoročnom trápení a priznajú, že sa hanbili vyhľadať odbornú pomoc,“ hovorí nefrológ László Kovács. Najmä treba zmeniť postoj k mokrej posteli a netrápiť deti aj seba.

Zhruba do piatich rokov veku nie je nič mimoriadne, keď sa dieťa občas pociká. Ak nočné pomočovanie pretrváva ešte aj potom, je vhodné konzultovať problém s lekárom, ideálne v poradí:
1. pediater
2. odborný lekár: nefrológ, urológ
3. enuretická ambulancia: je v každom väčšom meste
4. enuretické centrum: je v Bratislave, Košiciach, Martine

1. Zostaňte pokojné a dieťa netrestajte.
2. Poraďte sa čo najskôr s lekárom.
3. Naučte deti správny pitný režim.
4. Piť treba najmä dopoludnia,poobede príjem tekutín znižujte.
5. Hodinu pred spánkom už dieťa nemá piť alebo len pár dúškov.
6. Dodržiavajte spánkový režim dieťaťa.
7. Odstráňte večerný stres, písanie úloh a pozeranie televízie.
8. Dbajte, aby sa dieťa pred spaním vycikalo.