Zdravotné problémy v detstve môžu za to, že čas na lôžku si Nora Baráthová (75) krátila čítaním kníh. Lákali ju dejiny hradov, zámkov a svoje vzory nachádzala vo velikánoch minulých dôb. Historička má v malíčku najmä dejiny Kežmarku.

Jej rodičia sa rozviedli, a keďže otca vzali do gulagu, nikdy ho nepoznala. Ani zdravie jej neslúžilo tak, ako by si predstavovala. „Keď som mala päť rokov, na Spiši zúrila epidémia obrny. Dostala som ju i ja. Rok som bola na lôžku, kým sa môj stav začal zlepšovať. V pätnástich rokoch ma operovali. Jednu nohu som mala vždy o štyri centimetre kratšiu ako druhú,“ uvádza Kežmarčanka, ktorá zjavne získala potrebný odstup od svojich zdravotných problémov.

Ako malú ju zastihla obrna a rok musela ležať. Okrem toho mala zrakovú poruchu.
Ako malú ju zastihla obrna a rok musela ležať. Okrem toho mala zrakovú poruchu.
Zdroj: archív N. B.

Doma počuje kroky

Okrem toho sa narodila so zrakovou poruchou. „Ako šesťročná som nosila desiatky dioptrie. Neskôr sa mi zrak zhoršil tak, že som mala okuliare ako popolníky s dioptriami 26,“ pokračuje v opise svojho neľahkého života. Napriek tomu malá Nora snívala ako každé iné dievča v jej veku a túžila písať knihy. Popritom zbierala pohľadnice a autogramy. Až v dospelosti jej pomohla operácia, aby namiesto siluety v diaľke videla zreteľne. No sluch mala vždy vycibrený. A to nielen počas pôsobenia na Kežmarskom hrade, ale aj doma. „V týchto našich starých domoch všeličo počuť. U mňa sú to kroky, najmä v prechodovej miestnosti medzi dvoma izbami. Zatiaľ som však nikoho nevidela. Kým len počuť, tak je dobre, ale keby sa mi niekto ukázal, asi by som bola riadne vyplašená,“ smeje sa autorka viacerých historických románov i odbornej literatúry. Svoju prvotinu napísala ešte počas vysokoškolských štúdií. Debut sa volal Ad revidendum a bol kronikou posledného školského roka pred maturitou. Nora si teda sen splnila, a to do bodky. Vyštudovala slovenčinu a históriu a stala sa spisovateľkou.

Už na vysokej škole napísala knihu. Splnila si sen a stala sa spisovateľkou.
Už na vysokej škole napísala knihu. Splnila si sen a stala sa spisovateľkou.
Zdroj: archív N. B.

Návštevníci ju nenachytali

Hoci večná optimistka nemá súrodencov ani sa nevydala, nikdy jej nebolo smutno. Puto rozvetvenej rodiny je dodnes také silné, že viac generácií vyrastá spolu v historickom dome v centre Kežmarku. Zo svojho obloka dovidí až na mestský hrad. Keby mohla cestovať v čase, má jasno v tom, čo by chcela robiť. „Bola by som hradným vojakom. Nie však hocijakým, bez funkcie. Možno by som to dotiahla aj na veliteľa. Ku kovu som mala totiž vždy bližšie ako k látkam,“ priznáva šibalsky. Keď počas aktívnej kariéry pôsobila ako sprievodkyňa na hrade, nikdy sa nedala zaskočiť otázkami zvedavých turistov. „Raz sa ma jeden opýtal, z koľkých drôtikov vyrábali košeľu, ktorú nosili rytieri. Dostala som zo seba číslo 1 234. Dotyčný ostal zaskočený. Samozrejme, že som si odpoveď v tej chvíli vymyslela. Nuž ale čo som mala na takú blbú otázku odpovedať?“ usmieva sa.

Históriu objavuje aj v zabudnutých dokumentoch.
Históriu objavuje aj v zabudnutých dokumentoch.
Zdroj: archív N. B.
Rodina, knihy, hudba - to všetko je súčasťou evanjelickej rodiny farárov, do ktorej sa narodila.
Rodina, knihy, hudba - to všetko je súčasťou evanjelickej rodiny farárov, do ktorej sa narodila.
Zdroj: archív N. B.

Počúva heavy metal

Nikto hádam nepozná dejiny Kežmarku lepšie ako Nora Baráthová. Spišiačku poznajú v regióne takmer všetci. Doma v knižnici má 6 000 kníh, ale ako povedala, knižnicu začali budovať už generácie pred ňou – jej pradedko i jeho otec boli evanjelickí farári a tam sa začalo to zhromažďovanie všetkého možného. Tvrdí, že z nich prečítala tak 95 percent. Ale inklinuje hlavne k historickej literatúre. Jej najobľúbenejšie historické obdobie je založenie mesta. Rada by sa nenápadne z diaľky prizerala, ako doň prichádzali prví obyvatelia. Naopak, najmenej rada má éru náboženských bojov a revolúciu v 19. storočí. Aby to však nevyzeralo, že aktívna dôchodkyňa celý život presedela len nad knihami, hrala aj na organe či klavíri. Jej všestranný talent až udivuje. „Zlepšenie nálady som vždy hľadala v hudbe. Najradšej oddychujem pri heavy metale,“ prekvapuje na záver žena, ktorú, zdá sa, hendikep nijako nezastavil, skôr naopak.

Zlepšenie nálady vždy hľadala v hudbe, počúva dokonca aj tvrdú muziku.
Zlepšenie nálady vždy hľadala v hudbe, počúva dokonca aj tvrdú muziku.
Zdroj: archív N. B.
Hoci sa nikdy nevydala a nemala ani súrodencov, necítila sa osamelo. Puto rozvetvenej rodiny je doteraz veľmi silné.
Hoci sa nikdy nevydala a nemala ani súrodencov, necítila sa osamelo. Puto rozvetvenej rodiny je doteraz veľmi silné.
Zdroj: archív N. B.