Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Obľúbená melódia stimuluje mozog: Ako lieči hudba?

Shutterstock

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Chcete mať inteligentné dieťa? Púšťajte mu Mozarta. Hádate sa doma pre každú maličkosť? Spievajte si. Hoci aj falošne. Hudba a spev nás ovplyvňujú omnoho silnejšie, než tušíme.

Ste unavení, vystresovaní, rozboľavení? Možno práve chcete siahnuť po tabletke. Čo tak zvoliť niečo menej tradičné, napríklad spievanie alebo počúvanie hudby? Vhodné melódie dokážu zázraky: vedia upokojiť, rozveseliť, roznežniť, posilniť, ale aj zmobilizovať skryté sily.

Hudba môže liečiť

Hudba a rytmus sa už od nepamäti používali ako liečivé prostriedky. Psychiatrické kliniky, psychologické poradne, dokonca aj niektoré novorodenecké oddelenia u nás čoraz viac využívajú špeciálnu relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody: spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, špliechanie morských vĺn. Hudba pôsobí na krvný tlak, metabolizmus cukrov, ovplyvňuje tep srdca, činnosť pľúc. Je vhodným doplnkom pri vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, závislosť od drog, pomáha hendikepovaným deťom. Pôsobí pri depresiách, úzkosti či odstraňovaní negatívnych následkov z otrasných zážitkov.

Ako pôsobí v tele?

Hudba má liečivé účinky aj na telesné orgány, stimuluje v mozgu rovnaké časti ako čokoláda, dobré jedlo či sex. Okrem toho pozitívne ovplyvňuje psychiku a uvoľňuje endorfíny − hormóny šťastia. Môže vyriešiť aj problémy so zaspávaním. Rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdcovému tepu. Pomalá, monotónne sa opakujúca hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu aj frekvenciu mozgových vĺn. Upokojujúce melódie liečia vysoký tlak, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia aj bolesti hlavy.

Spievanie uvoľňuje, aj to falošné

Spievanie akejkoľvek melódie človeka upokojí, zlepší mu náladu, posilní imunitný systém. Súčasne očisťujeme organizmus, zbavujeme ho oxidu uhličitého a mnohých ďalších nečistôt. Výskumy potvrdili, že aj ľudský hlas má liečivú silu. Spolu s hlasivkami sa totiž uvoľňujú aj emočné bloky. Ten, kto si spieva, je zdravší a vyrovnanejší. Dokonca v rodinách, kde sa spieva, je menej sporov. Ak si myslíte, že spievate falošne, na veci to nič nemení. Liečebný účinok falošný spev neovplyvňuje. Keď spievame, inak dýchame. Spievanie je jedným z najúčinnejších dýchacích cvičení. Pri speve sa totiž prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú sa pľúca i srdce, plný a hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele a tak nás vnútorne masíruje.

Spievajte aj deťom v brušku

Vedci dokázali, že už šesťtýždňový plod reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu a nežný spev. Ak mama svojmu budúcemu dieťatku spieva, pozitívne vplýva na utváranie jeho nervového systému. Aj po narodení môžete bábätkám púšťať spev a hudbu. Pediatri to vrelo odporúčajú. Vďaka príjemnej hudbe deti výborne priberajú, silnejšie cicajú materské mliečko a ich spánok je hlbší. Hudobné tóny pomáhajú bábätku preklenúť obdobie tesne po pôrode, keď sa nakrátko ocitne bez mamy.

Bábätká so slúchadlami: Prečo také čudo?

Sestričky si nevedia vynachváliť terapiu hudbou, ktorou už viac ako tri roky na novorodeneckom oddelení čičíkajú bábätká. „Hudba je totiž prenesená ľudská reč a novorodenec, ktorý vnímal hlas matky cez brušnú stenu a počúval tlkot maminho srdca, si tieto zvuky môže vo forme muzikoterapie kompenzovať. To v ňom vyvoláva pocit bezpečia a pohody,“ hovorí MUDr. Slávka Virágová, PhD., primárka novorodeneckého oddelenia v Nemocnici Košice-Šaca, ktorá túto metódu zaviedla do praxe. „Pôrod je pre každého novorodenca veľkým stresom, pretože počas pôrodu mení teplotu, vlhké prostredie za suché, tmu za svetlo, v jeho tele sa dejú mnohé zmeny, štartuje činnosť všetkých sústav, dýchacej, srdcovo-cievnej, tráviacej, nervovej, endokrinnej, vylučovacej, rovnako aj psychika sa začína rozvíjať. A keďže novorodenec je bezprostredne po pôrode oddelený od matky, kým ho vyšetria, muzikoterapiou sa zmierňujú tieto stresy,“ vysvetľuje primárka.

Čo najradšej počúvajú

Deti hudbu počúvajú cez slúchadlá alebo z reproduktorov. Púšťajú im rôzne žánre, relaxačnú hudbu, vážnu, ale aj popovú, temperamentnejšie novorodeniatka sa napríklad utíšia pri rýchlejších tónoch. „Všetko závisí aj od toho, čo v tehotenstve obľubovala matka. Z dostupnej literatúry sme si vybrali aj niektoré skladby z vážnej hudby. Mozartova Malá nočná hudba je úžasná, podporujeme ňou aj „Mozartov efekt“, počúvanie Mozartových skladieb zvyšuje IQ, snažíme sa vychovávať intelektuálov,“ hovorí primárka. Jedna z mamičiek jej napísala, že počas gravidity pracovala ako moderátorka v rádiu, počúvala preto stále modernú hudbu a dopĺňala ju Mozartom. Na neuverenie, syn sa v ôsmich mesiacoch naučil chodiť, ako poldruharočný rozprával, v troch rokoch písal sám od seba. Teraz navštevuje školu pre nadané deti a hrá na viacerých hudobných nástrojoch. Jeho mama to pripisuje i hudbe, ktorú dieťaťu dožičila v tehotenstve a po pôrode. Čo pre ňu znamená muzikoterapia? „Okrem toho, že je to rozkošný pohľad na tie spokojné tváričky, v podvedomí je to pre mňa príjemný pocit, že bábätko sa cíti veľmi dobre, pri hudbe necíti samotu, stimuluje si funkciu mozgových buniek a koordinuje si fyziologickú činnosť celého tela,“ s nadšením hovorí MUDr. Slávka Virágová.

Slávka Križanová: Dcérku upokojí zvonkohra

Počas tehotenstva som počúvala obľúbené rockové starinky 70. a 80. rokov, takže nič pokojné. Keď som si po jej narodení zapla moju hudobnú stanicu s touto hudbou, zdalo sa mi, ako keby sa dcérka na chvíľku započúvala a utíšila. Spievala som jej pred spaním uspávanky a snažila sa ju naučiť, že táto pesnička znamená spinkanie. No jediné, čo som dosiahla, bolo dojatie a úsmev na tvári môjho manžela. Teraz, keď malá podrástla, bude mať 6 mesiacov, jej spievam dennodenne, ale skôr počas dňa, keď ju chcem zabaviť. Väčšinou reaguje ako jej tato, usmieva sa. Objavila som však úžasný zvuk, ktorý rieši 70 percent našich problémov so zaspávaním. Keď som bola malá, mala som zvonček, ktorý po natiahnutí vydával peknú melódiu. Vždy, keď malú ukladám spať alebo keď sa mrví a budí počas spánku a viem, že ešte nie je hladná, natiahnem jej zvonkohru- -srdiečko, ktoré vydáva presne tú istú melódiu ako pred 30 rokmi môj zvonček. Malá sa hneď upokojí a väčšinou sa aj otočí na bok a pekne zaspí. Nemusím ju nosiť na rukách ani počúvať krik, takže niečo na tom vplyve hudby na bábätko určite bude.

Natália Syrúčková: Keď im spievam, lepšie jedia

Vždy som počúvala pokojnejšiu hudbu, mám rada šansóny a džez, Hanu Hegerovú, Petra Lipu, Dianu Krall – výbornú kanadskú džezovú speváčku a filmovú hudbu. Ja sama veľa spievam. Po otcovi, ktorý, mimochodom, spieva výborne, som zdedila hudobný sluch, chodila som aj na klavír. Takže čo počúvam ja, počúvajú aj moje deti alebo im spievam. Mladšia Anitka má teraz 11 mesiacov a na hudbu reaguje veľmi dobre. Keď jej napríklad spievam, tak buď počúva s otvorenými ústami, alebo papká, to keď je pesnička rezkejšia. Uspávanky som deťom spievať nemusela, lebo sú to dobrí spáči a nebolo ich nikdy treba až tak veľmi uspávať. Myslím si, že deťom spievať treba, a to aj v prípade, keď rodič nemá sluch a spievať nevie. Dieťaťu to bude asi jedno, ale psychologicky to naň určite zapôsobí veľmi pozitívne. A časom určite nezaškodí naučiť dieťa počúvať kvalitnú hudbu.

Eva Kovárová: Hudba upokojila syna i mňa

Keď sa mi narodil syn Dominik, zaskočila ma diagnóza Downov syndróm. Bol prvým, jediným a túžobne očakávaným dieťatkom. Snívala som o tom, že bude šikovný a životaschopný. Po jeho narodení sa mi zdalo, že nič nebude tak, ako by som chcela. Rodičia detí s Downovým syndrómom iste vedia, čo mám na mysli. Bála som sa najmä budúcnosti. V najťažších časoch pomohla práve hudba. Keď bol ešte bábätko, veľakrát nám pomáhala riešiť zdanlivo neriešiteľné situácie. Bol nesvoj, umrnčaný, my rodičia nervózni. No len čo sme chytili do rúk akordeón alebo začali hrať na klavíri, razom sa všetko zmenilo. Hudba menila jeho náladu. Zostal spokojne počúvať, upokojil sa. Neskôr s úsmevom tancoval a aj spieval. Hudbe sme za veľa vďační, no hlavne za to, že sme sa z toho vtedy „nezbláznili“.

Náš tip

- Na meditáciu sú vhodné organové koncerty (Bach, Haydn) alebo Vivaldiho diela, ale aj klavírne sonáty (Beethoven).
- Na vzbudenie emócií sa odporúčajú symfónie (Mozart, Beethoven, Brahms, Dvořák, Mahler, Čajkovskij), klavírne koncerty (Chopin), operné predohry (Verdi, Rossini, Puccini), Bolero (Ravel) a iné.
- Na uvoľnenie, zábavu či odpočinok sa prehráva aj moderná hudba – folk, country alebo filmová hudba.

Vyberáme pre vás niečo PLUS