Očami lekárky: V čom sa líšia brazílske ženy od Sloveniek? TÚTO sexi ženskú zbraň vnímajú inak!

Hlavným zámerom cesty doktorky Zelenkovej do Južnej Ameriky bolo prednáškové turné. „Išla som na pozvanie organizátorov niekoľkých kongresov a kliník – São Paulo, Rio de Janeiro, Foz do Iguaçu, Buenos Aires – oboznámiť kolegov s pokrokom liečby napríklad vitiliga a alopécie a prezentovať druhé vydanie knihy Karboxyterapia – nové poznatky. O metódu je najmä medzi lekármi zaoberajúcimi sa estetickou dermatológiou veľký záujem.

A Južnú Ameriku v rámci prednášok navštevujem pravidelne takmer 20 rokov jeden- až trikrát ročne,“ vysvetľuje uznávaná odborníčka. Prednáša najmä o kombinovaných terapiách v estetickej dermatológii a dermatológii. „V Južnej Amerike som predstavovala aj svoju knihu v angličtine. Teraz sa chystá jej vydanie v španielčine. Je to unikátna publikácia, jediná svojho druhu vo svete, ktorá zhŕňa všetky poznatky o karboxyterapii za posledných dvadsať rokov.“ A o tomto prednášala už aj v Amerike vo Washingtone na kongrese Americkej dermatologickej spoločnosti.

Keď sa jej pýtam, ako by mi vysvetlila, čo to vlastne karboxyterapia je, vraví: „Jednoducho povedané, ide o aplikáciu oxidu uhličitého, plynových injekcií, ktoré sa využívajú nielen v estetickej medicíne na redukciu vrások či odstraňovanie jaziev, ale aj pri mnohých kožných ochoreniach, napríklad pri vypadávaní vlasov, redukcii tukových vankúšov, pomáhajú aj pri urýchlení hojenia akútnych alebo chronických rán.“

Hovorí aj o skúsenostiach a rôznych aplikáciách vlastnej plazmy, u nás je toto zúžené iba v rámci estetiky a nazýva sa to Drakulova metóda. „Mám rada kombinované metódy ošetrenia. Zistila som, že dermatológia a najmä estetická dermatológia sa v Južnej Amerike veľmi vyvíja a patrí k najatraktívnejším odborom,“ prezrádza.

A v čom sa líšia brazílske ženy od Sloveniek? Podľa doktorky Zelenkovej sú tie brazílske známe tým, že chcú byť veľmi pekné a investujú do toho množstvo peňazí. „Naše ženy sa snažia mať čo najmenší zadoček, ale v Brazílii to je presne naopak. Tam práve ten musí byť výrazný. V Brazílii je dominantou každej ženy zadoček. Čo sa týka vlasov, nechtov a úpravy tváre, aj tie najchudobnejšie sú ochotné investovať veľké peniaze a majú špeciálnu kategóriu lekárov, ktorí sa nazývajú esteticien.“

A títo lekári nie vždy musia byť lekári. „Sedemdesiat percent sú lekári, prevažne dermatológovia, chirurgovia, plastickí chirurgovia, stomatológovia aj angiológovia. Vo svojich klinikách sa vyprofilovali na špeciálne výkony, ktoré tvoria hlavnú náplň ich činnosti. Ale zvyšok sú napríklad zdravotné sestry alebo kozmetičky, ktoré prešli dvomi nákladnými školeniami a zameriavajú sa napríklad na niektoré výkony. Žiaľ, nie vždy úspešne,“ dodáva.

O pani doktorku Zelenkovú bol v Brazílii veľký záujem. Zafungovala aj jej vizuálna príprava na kongres. „Svoje urobila moja malá lesť. Išla som cielene vybavená oblečením vo farbách žlto-zelenej brazílskej vlajky a rovnako tak som mala urobené vlasy. Môžem bez zveličovania povedať, že som bola jedna z najfotografovanejších účastníčok. Niekedy som si pripadala ako filmová hviezda,“ priznáva s úsmevom.

No priniesla si aj mnohé zaujímavé poznatky, predovšetkým však to, že európska dermatológia stále patrí k svetovej špičke, ale, žiaľ, na Slovensku je stále nedocenená. „Náhľad nielen laickej, ale predovšetkým odbornej verejnosti a MZ SR je, žiaľ, iba cez filter estetických zákrokov, pričom dermatológia je dnes mimoriadne závažným a krásnym odborom. A každý dermatológ musí mať multidisciplinárne vzdelanostné zázemie a kontakty s kolegami z rôznych odborov.“

Hoci uznáva, že cestovanie ju na jednej strane vyčerpáva, na druhej strane ju nabíja energiou, lebo vidí, že si jej prácu vo svete vážia a cenia si, keď im príde odovzdať skúsenosti. A čo plánuje do budúcnosti? „Plánov by bolo veľa, ale, žiaľ, situácia je taká, že sa kongresy preniesli do virtuálneho sveta. Priamy kontakt s kolegami mi veľmi chýba. Ak to situácia dovolí, tak iste pocestujem v rámci Európy, do Kórey, Austrálie a USA, ale aj na mnohé iné miesta,“ prezrádza na záver.

V Južnej Amerike ju uchvátila úžasná atmosféra. „V São Paule to je napríklad tržnica, ktorá je neopakovateľná. Je tam neskutočné množstvo ovocia a zeleniny, ktoré sme nikdy nevideli. V Riu de Janeiro mám veľmi rada centrum mesta a novú obrovskú katedrálu pre štyri a pol tisíca ľudí, ktorá vyzerá ako pyramída. Petrópolis je zase pre mňa stelesnením oázy pokoja a je to mesto, ktoré veľmi pripomína Karlove Vary. San Salvador má úžasne oblečené ženy, ktoré ťažko opísať.

Všetky tie ženy vyzerajú ako malé bábiky s turbanom na hlave a so širokánskymi sukňami. Buenos Aires bez návštevy Evitinho hrobu na cintoríne Recoleta a ružového sadu, Caminita a la Boca sa dá len ťažko predstaviť,“ rozplýva sa pri spomienkach na krásne miesta. No prekvapili ju vraj sociálne nepokoje v Argentíne a obrovský rozdiel v cenách. V Brazílii zase vzostup ekonomiky a nárast zločinnosti.