Očami muža: Čo robiť, aby vám to v manželstve klapalo? Na toto by ste nemali zabúdať!

Zoznámenie a prvé rande: „Spoznali sme sa na rodinnej oslave u známych. Oleg bol čierny vysoký fešák – hneď sme si padli do oka,“ spomína štíhla päťdesiatnička, ktorá sa celý život venovala okrem rodiny výchove deťúreniec v spišskonovoveskej škôlke. „Prvé pozvanie bolo do kina, no bola som na dovolenke, takže tam šiel sám. Pozvanie do divadla som už prijala, a tak sa začal náš vzťah. Pracoval vtedy v Krompachoch a ja som ho chodievala čakať na stanicu. Bol pozorný, milý, šikovný a spájali nás spoločné kultúrne aj športové aktivity.“

Takmer po ročnej známosti začali plánovať budúcnosť. „Jedného dňa ma Oleg prekvapil ružovým púčikom, ktorý mal schovaný v rifľovej bunde. Zásnuby boli oficiálne, pred rodičmi, s krásnou kyticou mamke aj mne. Keď ma požiadal o ruku, nemala som nad čím rozmýšľať,“ hovorí Kamilka.

Aj po svadbe boli spoločné chvíle pekné, ale stretli sa dve rozdielne výchovy. Vtedy prišli na rad kompromisy. „Zvykali sme si, že už to nebolo len ja, ale my. Keď funguje komunikácia, dá sa všetko vysvetliť,“ usmieva sa Kamilka. Veľmi dôležité bolo, že keď prišli na svet deti, Oleg Kamilke so všetkým pomáhal. Ich vzťah dostal novú dimenziu, láska nový rozmer. „Už to nebolo len o láske medzi partnermi. Boli sme rodina.“

„Keď Olegovi zomreli rodičia, keď spadol z rebríka a ležal v nemocnici... Nemala som rada, keď sem-tam prišiel v povznesenej nálade po oslave v práci. Vtedy bola aj tichá domácnosť. Chcelo to čas, aby to prehrmelo. Priniesol mi moju obľúbenú čokoládu a o všetkom sme sa porozprávali.“

„Ak sa už dvaja ľudia rozhodnú spolu žiť, nech riešia problémy spoločne, neutekajú pred nimi a hlavne, nech sú jeden k druhému ohľaduplní, tolerantní a nech spolu komunikujú. Ženy by si mali dať na sebe záležať, o svoje polovičky nech sa dobre starajú – usmernia ich, čo si majú obliecť, pochvália ich, keď príjemne voňajú, dobre vyzerajú, uvaria to, čo majú radi.“

„Majte s mužmi trpezlivosť a vytvárajte im doma také zázemie, aby sa tam radi vracali. Platí staré známe, že láska ide cez žalúdok, ale dôležitá je aj duša. Nejaké motto šťastného manželstva nemáme, ale snažíme sa žiť tak, aby sa naše deti nemuseli za nás hanbiť, a ak nám viac záleží na tom druhom, vtedy je to o partnerskom vzťahu.“