S manželom bývame v menšom meste v dvojizbovom byte. Ešte predtým, ako vypukla celá tá hystéria okolo koronavírusu, sme si zavolali svokru na pomoc. Náš synček ochorel a ja som s ním nemohla zostať doma. Svokra je na dôchodku a býva sama na druhom konci Slovenska. V rodnej obci má už len svoje kamarátky, s ktorými sa občas stretáva.
Inak jej už nikto nezostal, len jej syn, nevesta a vnuk. Vždy sme mali dobré vzťahy, ale teraz si už uvedomujem, že to bolo najmä kvôli veľkej vzdialenosti. Nestihli sme sa spoznať tak intímne, ako počas týchto karanténnych opatrení, a to nám umožnilo udržiavať vrelé a bezkonfliktné vzťahy. Lenže časy sa zmenili a ja sa nestíham čudovať, čo sa to okolo mňa deje.
Svokra bola u nás len niekoľko dní, keď sa na Slovensku objavil prvý prípad nákazy. Zdesene sme sledovali správy a už sme nemali odvahu naložiť ju do vlaku a nechať cestovať až na východ. Keby sa niečo zomlelo, zostala by vo svojej dedinke sama, bez nás. Manžel ju chcel mať pri sebe a ja som to chápala. Nemali sme inú možnosť, rodina si musí pomáhať.
Svokra prevzala velenie
Obaja s manželom sme zostali doma, nariadili nám home office až do odvolania. Školy zatvorili, takže sme sa ocitli v dvojizbovom byte traja dospelí a malé dieťa. Keďže som okrem učenia s malým musela zvládať aj pracovné povinnosti, svokra prevzala úlohu pani domácej a začala sa realizovať. Všade. V kuchyni, pri sporáku, s vysávačom aj prachovkou, nonstop všetko dezinfikuje, varí mužovi kávu, vypeká jeho obľúbené sladkosti, obskakuje ho... Ako obetavá mamička svojho milovaného synčeka.
Manžel to vôbec nerieši
On si to očividne vychutnáva a ja v sebe dusím zlosť. Je mi jasné, že potrebujeme pomoc, ale ubíja ma, že v mojom byte kraľuje iná žena. Že sa dotýka mojich osobných vecí, čistí moju toaletu, žehlí moje spodné prádlo. A nedá si povedať! Tvrdohlavo trvá na svojom, vraj sa mám sústrediť na prácu, ona sa o nás zatiaľ postará.
Keďže máme len dve izby, svokra spí na rozťahovacej pohovke v obývačke. To znamená, že si od nej neoddýchnem ani večer. Všetci traja s manželom musíme sledovať jej obľúbený seriál. Manžel sedí vedľa nej a ťuká si do mobilu. A ja len krútim hlavou a dusím v sebe slzy. Neviem sa s ním porozprávať, aby to nepočula aj svokra. Nechodíme von, kde by sme to mohli v súkromí prebrať. A nahnevane si šepkať v zatvorenej kúpeľni nemá žiadny zmysel.
V noci sa tiež nedá, nechceme syna rušiť, spí vedľa našej manželskej postele. Nemáme ani žiadny intímny život, naše súkromie je nulové, ak nie hlboko pod nulou. Som frustrovaná, nespokojná a smutná. Neviem sa dočkať, kedy boj s koronavírusom zvládneme a vrátime sa do bežného života. Veľmi dúfam, že dovtedy moje manželstvo prežije, ale obávam sa, že to už dlho nevydržím a vybuchnem. A potom už naozaj nič nebude ako predtým.
Ivica
