Viky sa prihlásila na ONLINE zoznamku: Po pár správach išla na rande a... FUHÚ, ako to dopadlo!

Online zoznamka je síce skvelý spôsob, ako sa zoznámiť v aktuálnej situácii, no boli tu už aj pred koronou. Čo ste na nich zažili?

Skúsila som sa prihlásiť na Tinder, keď bola tuším druhá vlna pandémie. Nikam sme nechodili, s nikým sme sa nestretávali a kolegyňa mi vtedy povedala, prečo nevyskúšam nejakú zoznamovaciu sieť. Najprv som jej odpovedala, že na takéto písanie s niekým cudzím veľmi nie som, ale vraj nech to aspoň skúsim, že za to nič nedám a prinajhoršom to zruším. Prehovorila ma. Bolo pár mužov, ktorí sa už po prvej vete: „Ako sa máš?“ chceli stretnúť. To som vždy uhrala do autu alebo som už neodpísala, lebo som mala pocit, že sa potrebujeme najprv trochu oťukať. Tinder je fajn v tom, že vám môže napísať len ten, s kým máte „match“ (označíte, že sa vám páči, a on označí, že sa páčite jemu, pozn. red.). Bol jeden chalan, ktorý vyzeral fajn, no začal neustále vypisovať, a keď som pol hodiny neodpísala, prichádzali správy typu: „Haló? Čo neodpisuješ?“ a z toho som bola strašne nervózna. Nie som povinná byť neustále na mobile. Tak som to ukončila. Milé bolo, keď sme sa „matchli“ so spolužiakom zo strednej, tak sme si aspoň zaspomínali a kamarátsky popísali. Nakoniec som to radšej odinštalovala a nebola som ani na žiadnom rande. Nie som veľmi povaha na online zoznamovanie. Potrebujem cítiť energiu a sympatiu človeka, aby som si povedala, či vôbec má zmysel baviť sa s ním ďalej. Ale zato moja kamarátka, tá tých rande takto absolvovala niekoľko. Dokonca aj v zahraničí.

Bolo to už veľmi veľmi dávno, keď som vyskúšala internetovú zoznamku. V tom čase ešte neboli rôzne aplikácie. Ja som mala šťastie. Na kresťanskej stránke zoznamko.sk som spoznala svojho terajšieho manžela. Obaja sme silne veriaci, tak sme si hovorili, že ak máme nájsť lásku cez internet, bude to práve na tejto stránke. Po niekoľkých správach sme sa stretli. Netrvalo dlho, zaľúbili sme sa a zobrali. Už je to viac než 15 rokov. Dnes by som sa však asi bála s niekým sa takto zoznámiť. Vtedy bola doba online zoznamovania podľa mňa o niečo bezpečnejšia.

S kamarátkou sme sa dohodli, že zo žartu vyskúšame online zoznamku. Nič extra sme od toho neočakávali, skôr len také vyplnenie času. Netrvalo dlho a ozvali sa nám niekoľkí. Nakoniec každej ostal jeden, s ktorým sme boli v kontakte – Milan. Vraveli sme, že je to osud, keď máme obe „na dráte“ Milana, veď sme najlepšie kamošky. Boli milí, vtipní, zaujímali sa. Jeden deň sme s kamarátkou sedeli u nás a povedali sme si, že si prečítame, čo nám tí „naši“ píšu. A zrazu sme sa zháčili – rovnaké frázy, rovnaké chyby, rovnaké sladké rečičky, aké sme spriaznené duše, že krajšej ženy niet a vraj ako sa teší, keď sa raz stretneme. Nuž, z našich Milanov sa vykľul jeden a ten istý. Ak sa pýtate, či sme si ako kamarátky neukázali fotku toho, kto nám píše, ukázali. Čuduj sa svete, na jednej bol blondiak so slnečnými okuliarmi z profilu, na druhej už brunet spredu, dokonca mal iné mená na profiloch. Kto by to čakal? Vtedy sme si povedali, že nikdy viac. Radšej niekde niekoho stretnúť naživo.