Osud 90-ročnej Renáty: Keď zistíte, čím si prešla, bude vám smutno... TAK si to nevysnívala!

Pani Renáta bola žena v domácnosti, jej manžel bol riaditeľ veľkej továrne. Mali spolu synčeka Mariána, ktorému dávala až priveľa lásky a opatery. Vedela chutne variť a parádne piecť. Vždy doniesla pár druhov koláčov či krémešov alebo nemala problém upiecť tortu priateľke.

Jej kamarátka Sidónia bola vynikajúca odborníčka reumatologička, internistka a odborníčka na rehabilitáciu. Mala dve dievčatá, ktoré boli veľmi disciplinované a vedeli sa zaprieť, keď bolo treba. Pomáhalo im to riešiť každý problém. Dievčatá sa púšťali do života s elánom, radosťou a odvahou. Nikto im nevyšliapal cestičku – museli sa s prekážkami popasovať samy a samy si dávali aj ciele. Ich mama ako lekárka pracovala od nevidím do nevidím, aj preto boli odkázané hlavne na seba.

Tieto dve spolužiačky z vysokej školy sa vždy vedeli nájsť a pomôcť si v ťažkých chvíľach. Keď ich deti začali dospievať, prispôsobovať sa okoliu aj pokukovať po partneroch, vysnívali si, že sa ich rodiny spoja a syn jednej z nich si nájde cestu k dcére tej druhej. Dokonca začali spolu chodiť na výlety, aby sa ich deti lepšie spoznali a zblížili.

Dobre poznali svoje majetkové pomery a akosi dúfali, že sa ich majetok spojí cez ich deti… A Marián mal s dievčatami blízky vzťah. Nebola to taká nereálna predstava. Ale človek mieni a pánboh mení.

Marián vyštudoval medicínu, nastúpil ako šikovný chirurg v Bratislave a ďalším štúdiom napredoval. Vďaka svojim rodičom ovládal jazyky – hovoril po maďarsky aj nemecky. Bol aj športovo nadaný – plával, lyžoval – a bol pekný, dievky sa za ním rady otáčali.

No a v čase komunizmu sa z jedného lyžiarskeho zájazdu v Rakúsku, kde bol inštruktorom, nevrátil! Jediný syn! Pre jeho rodičov to bola strašná správa. Opustil ich napriek tej veľkej láske, ktorú mu doma dávali. Vraj jedným z dôvodov bolo, že ho mali preradiť do ambulancie a tým ho odstaviť od operačného stola. Možno niekomu prekážal jeho úspech. Vtedy sa takéto praktiky robili a on „pečiatkového“ doktora robiť nechcel...

Nastali problémy, sklamania, nespravodlivosti, vznikali zamotané situácie a stratili sa optimistické životné ciele.

Dievčatá sa z toho dlho spamätávali. Jedna odišla do Prahy a druhá sa až po rokoch vydala. Dlho pohŕdali chlapcami a dlho si hľadali partnera na spoločné prekonávanie životných ťažkostí či prežívanie radostí.

Sidónia, už ako pani primárka, krátko nato zomrela a pani Renátka vo februári 2017 oslávila 90 rokov. Sama a doma. Jej manžel už dávno zomrel a Marián poslal aspoň kyticu. Pracuje ako lekár na mieste, z ktorého nemôže len tak hocikedy odísť.

Renátka iba nechápavo krúti hlavou, že nemá vnukov a nenaplnila sa jej túžba, ktorú mali so Sidóniou. Stále sa sama seba pýta, kto, kde a kedy urobil chybu! Bolo toľko istoty a ľudského tepla, bolo toľko úprimnosti a aktivít… Bolo! Moja gratulácia v tej chvíli znela tak umelo. 

Mancika

Čo my na to?

Rodičia často očakávajú, že práve cez deti si splnia sny a túžby. Takéto projekcie sú častejšie, ako by sme si mysleli, a pod rúškom lásky na deti tlačia, aby naplnili rodičovské očakávania. Ale každé dieťa má vlastnú cestu a môže nás sklamať len vtedy, ak mu nedovolíme po nej kráčať. Preto sa nestala nikde chyba, ako spomína Renáta v príbehu. Život totiž nemôžeme mať pod kontrolou, ako si to dve kamarátky vysnívali.

Máte rovnako zaujímavý príbeh?

Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk Za uverejnený príspevok vám pošleme darček. Píšte na adresu, ktorú nájdete v tiráži a pripojte heslo: Nikdy by mi nenapadlo. Prosíme, zasielajte iba originálne príbehy,
inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!