Osudovú lásku spoznala vďaka TRAPASU! Vtedy ale netušila, že skončila v náručí budúceho manžela

S kamarátkou sme si vyrazili na nákupy. Potrebovali sme si osviežiť šatník nejakou módnou vychytávkou, ale hlavne pri káve prebrať ženské starosti. Svojim kreditným kartám sme dali riadne zabrať. Keď sme už ani nevládali dvíhať všetky tie tašky, zašli sme na obed, a potom sme sa s výbornou náladou vydali na električku, ktorá nás mala zaviezť domov. Pamätám sa, že tá naša dlho neprichádzala a na slnku, kde teplota dosahovala azda štyridsať stupňov, sme sa doslova parili aj pol hodiny.

Keď sa už konečne električka ukázala v zákrute a zamierila k ostrovčeku, rozhodla som sa vybojovať si voľné miesto za každú cenu. Bohužiaľ, mala som smolu, ale kamarátka na mňa zamávala z druhého konca električky, pretože sa jej podarilo ukoristiť dve voľné miesta. Rozbehla som sa za ňou. Vtom sa električka prudko pohla. Ja som letela so svojimi taškami stále sa zvyšujúcou rýchlosťou do protismeru a nebyť toho, že ma v polovici letu zachytil spolucestujúci do náručia, vôbec neviem, ako by to dopadlo. Už som sa totiž videla prinajmenšom s rozseknutou hlavou. Taký trapas som hádam nikdy v živote nezažila! Očervenela som ako paparika. Všetci cestujúci sa na nás pozerali.

Mladý muž, mimochodom dosť pekný a sympatický, sa toho, že sme stredobodom pozornosti, nezľakol ani v najmenšom, naopak, situáciu využil vo svoj prospech. Ja som totiž len vyslovila vetu: „Panebože, ty si ma zachránil!“ Usmial sa a povedal, že za takú pohotovú záchranu doslova v poslednom okamihu si zaslúži minimálne jednu kávu. Rada som jeho prianiu vyhovela. Z jednej kávy sa časom stalo pár pohárikov vína, z pohárikov celodenné výlety a večere a teraz sa pomaly chystáme k oltáru. Naplánovali sme si veľkolepú svadbu pre desiatky dobrých priateľov. Vďaka trapasu v električke som spoznala naozajstného muža pre život. Verím, že s ním prežijem akúkoľvek nepohodu. Zatiaľ si ho totiž neviem vynachváliť. Plní mi všetko, čo mi vidí na očiach.