Kika čakala s manželom dieťa a myslela si, že ju úprimne ľúbi. Pár dní pred pôrodom sa priznal k nevere a jej sa zrútil celý svet...

S manželom sme sa nedávno presťahovali do nového domu, mali sme bazén, dve autá, krásny nábytok, jednoducho všetko čo treba. Môj muž bol úspešný podnikateľ a peniaze pre neho neboli žiadny problém. Zdalo sa, že náš život nemôže byť krajší. Čakali sme prvého potomka a mala som pocit, že všetko je dokonalé. Ako veľmi som sa mýlila!

Pár týždňov pred narodením nášho syna sa na mňa muž pozrel a vyslovil slová, na ktoré nikdy nezabudnem. "Už do teba nie som zamilovaný." Ničomu som nerozumela, tak si vzdychol a vysvetlil mi to. Pred rokom mal aférku s inou ženou a odvtedy vraj ku mne necíti to isté čo predtým. Je so mnou len preto, lebo nechce opustiť svoje dieťa.

Jedna nevera mu nestačila

Zlomilo ma to, ale prijala som fakt, že ma už nemiluje. Kvôli bábätku som neodišla. Nechcela som, aby vyrastalo bez otca. Ale pár dní pred pôrodom sa náš vzťah s manželom veľmi zhoršil, už sme sa spolu vôbec nerozprávali. A potom opäť prišiel za mnou a priznal sa mi s ďalšou zradou. Vraj ma od tej aférky opäť podviedol, tentoraz s inou ženou. Bola som zdrvená. Oklamaná, opustená, zradená.

Pobalila som si veci a odsťahovala sa preč. O tri dni som porodila zdravého synčeka, ale v nemocnici som bola sama, nikto ma nedržal za ruku. Keď sme sa konečne vrátili do nášho nového domova, myslela som si, že to zvládnem. Tak veľmi som sa tešila z bábätka, že som svoju samotu ani nevnímala.

Ako plynuli mesiace, cítila som, že to už takto ďalej nevydržím. Keď mal syn štyri mesiace, upadla som do hroznej depresie. Dokázala som celé hodiny sedieť na posteli, civieť pred seba alebo plakať. Nechápala som, prečo sa to muselo stať práve mne, prečo musím vychovať svoje krásne dieťa sama. Dávala som si pozor, aby ma syn nevidel plakať, ale keď nebol pri mne, nedokázala som sa ovládnuť.

Nechcela som žiť

Áno, rodina aj priatelia mi veľmi pomohli, ale nemala som pri sebe milujúceho muža, ktorý by ma podporoval. A potom jedného dňa, keď som už nemala energiu na nič a ležala som na dlážke v kúpeľni, došlo mi, že nie som schopná vstať a pokračovať. Už som nechcela žiť. Ale ako som hľadela do stropu, začula som plakať svojho syna. Uvedomila som si, že nemôžem byť taká sebecká, veď už nežijem len seba, ale aj pre svoje dieťa.

Pozviechala som sa zo zeme a striasla zo seba svoje trápenie. Dosť bolo ľutovania sa! Ešte v ten deň som pobalila naše veci a presťahovala sa k bratovi. Našla som si terapeuta, začala som pracovať, vrátila som sa k starým záľubám a zo synčeka vychovávam spokojné, veselé dieťa. Prešla som si tým najhorším a mužova zrada ma urobila silnejšou ženou, než som si kedy myslela, že môžem byť.

Dnes už viem, že človeku sa oplatí žiť nie pre vlastné šťastie, ale pre šťastie svojich detí. Keď si občas spomeniem na bohatého a sebeckého exmanžela, ktorý ma podviedol tehotnú, usmejem sa. On nevie, čo stratil, keď si nás aj so synom vytrhol zo srdca.

Kika