Petru znásilnil pred rokmi kolega jej otca...Hoci už nežije, ju minulosť stále prenasleduje...

Mala som šestnásť rokov. V tom čase bolo ešte socialistické Československo, keď sa do zahraničia mohlo jazdiť len výnimočne a cesty boli kontrolované. Túžila som spoznať svet, dookola som čítala všetky dostupné knihy o cudzích mestách, ktoré sa dali u nás v knižnici zohnať. Fascinovali ma mestá ako Paríž, Londýn, Benátky alebo Káhira, ale aj Budapešť alebo Bukurešť.

Skvelá správa
Moji rodičia o tom vedeli a môj otec raz prišiel so skvelou správou, že jeden jeho kolega ide niečo vybaviť do Budapešti a mohol by nejako zariadiť, aby som išla s ním. Ani neviem, ako to vtedy zariadil, že s ním išlo cudzie dieťa, pretože v šestnástich som bola ešte dieťa, hoci som tak už nevyzerala. Vždy som bola vyspelejšia ako ostatné dievčatá a vyzerala staršie. Bola som šťastná a nemohla som uveriť, že je to možné, a najmä, že ma rodičia pustia. Bolo to prvýkrát, čo som sa mala pozrieť do zahraničia. Rodičia boli nesmierne šťastní, keď videli moje nadšenie. Malo sa ísť len na dva dni, teda jednu noc, ale mne to pripadalo, akoby som sa vybrala na mesiac. Ten svet, ktorý ma čakal, bol v mojich očiach úplne iný ako ten, ktorý som poznala. Mali sme ísť autom. Tak dlho na ceste som nikdy nebola, ubytovanie bolo zariadené v služobnom byte. Tých pár dní, kým sme mali ísť, som skoro nespala a všetky kamarátky mi závideli.

Cesta za dobrodružstvom
Pána X, teda otcovho kolegu, som predtým videla len párkrát, keď prišiel k nám za otcom. Päťdesiatnik, úplne bežný, nehovoril žiadne trápne vtipy ani poznámky či komentáre. Bola som mu už vopred vďačná, a tak som mu na cestu upiekla bábovku. V deň cesty som bola hore veľmi skoro, mala som „cestovnú horúčku“ a nevedela sa dočkať, kedy príde pán X a vyrazíme do zahraničia. Keď prišiel, rozlúčila som sa s rodičmi a vycestovala na svoj prvý veľký výlet. Po pár kilometroch mi povedal, že nie je veľmi zhovorčivý, či mi nevadí cestovať v tichu. Naopak, bola som rada, chcela som si v pokoji užívať neznámu krajinu. Naozaj skoro celý čas mlčal, len sme občas hovorili o tom, čo za zaujímavosti práve boli na trase.

Najšťastnejšie dievča
Keď sme dorazili do služobného bytu, upozornil ma, že má prácu tak na štyri hodiny. Mne to neprekážalo, vybavila som sa v knižnici mapou a rýchlo naštudovala o meste, čo sa dalo. Keď som zistila, kde budeme bývať, jasala som dvojnásobne, bolo to na dosah všetkých pamiatok, čo som chcela vidieť. Dal mi peniaze, vraj na zmrzlinu, a povedal, že o jedlo sa nemám starať, lebo keď skončí v práci, zájdeme niekam na večeru. Bolo to dokonalé. Sama v cudzom meste, o ktorom som snívala, bez rodičov, bez dozoru. Voľno som si užila skvele, obišla som, čo som stihla, a zmrzlinu si dala dvakrát. Nemohlo byť na svete šťastnejšieho dievčaťa. Nezablúdila som, večer sme sa stret­li s pánom X v byte, prezliekla som sa a vyrazili sme na večeru. Aj on sa prezliekol, mal oblek a v reštaurácii sa ku mne správal ako k dospelej žene. Zrazu sa aj rozhovoril, dal si víno a objednal pre nás jedlo. Bolo to príjemné, ale nevedela som, ako sa mám správať, takéto situácie som nepoznala. Občas ma pohladil po ruke a ponúkal mi víno, ale nechcela som, nikdy som alkohol nepila. A keď sme sa vracali do bytu, objal ma okolo pliec.

Nočná mora
Večer sme si rozdelili izby na spanie. Boli tam dve spálne, tak to bolo jednoduché. Vystriedali sme sa v sprche a šla som si ľahnúť. Zhasla som nočnú lampu a potom sa zrazu otvorili dvere a on stál vedľa mojej postele. Kľakol si ku mne a začal ma hladkať po ruke a ramenách. Bola som z toho, čo sa dialo, v hroznom šoku. Jeho ruky sa zatiaľ dostali na moje prsia a mne sa úplne zastavil dych. „Už si to niekedy s niekým robila?“ Nebola som schopná odpovede. Povedal, že mám byť pokojná, že bude nežný a mne sa to bude veľmi páčiť. Dnes viem, že som sa mala brániť, ale bála som sa a nevedela som si v hlave vyhodnotiť, čo sa vlastne deje. Desiatky rokov si to dookola premietam v hlave. Urobil, čo chcel, a ja som ani nepípla. Potom odišiel. A mne zostali len oči pre plač. Ráno sme vstali a on urobil raňajky. Chcel ma pohladiť, ale trhla som sebou od strachu, až sa stiahol. Pred cestou späť sa uistil, že nebudem nikomu rozprávať, čo sme spolu robili. Nikto by mi vraj neveril a aj keby veril, on povie, že som to chcela. Bola som mladá a naozaj naivná. Myslela som si, že má pravdu, že by nikto neveril, čo mi urobil.

Skryté tajomstvo
Nepamätám si, ako sme sa vrátili. Bola som celý čas v kŕči. Dnes by sme to nazvali traumou. Po našom príchode sa rodičia veľmi čudovali, prečo vôbec nerozprávam. Čakali, že ich zahrniem zážitkami, ale len som zaliezla do izby a mlčala. Nemali tušenie, že som nebola v poriadku. Pán X odišiel a oni mu boli vďační, že mi doprial zážitok. A môj život plynul ďalej, no nosila som v sebe hrozné tajomstvo. Pán X sa ešte niekoľkokrát otcovi ponúkal, že ma niekam vezme, ale ja som už nechcela. Vždy som sa na niečo vyhovorila. Nikdy som neprehovorila o tom, čo sa stalo, zranilo by to mojich rodičov, keby si uvedomili, komu ma zverili. Zamkla som ten zážitok do svojh