Bola som mladá, zamilovaná a milovaná. Keď ma manžel požiadalo ruku, bez váhania som povedala áno. Moja nastávajúca svokra sa s tým nevedela zmieriť. Bola som dieťa bez rodičov. Nevedela sa cez to preniesť, dodnes sa jej to nepodarilo. Prežili sme spolu 30 rokov manželstva, máme dve dospelé dcéry, ale mám pocit, akoby bolo nad nami temno.
Keď sme mali ísť bývať k svokrovcom, ľudia v okolí ma varovali, nech sa k tej bosorke nesťahujeme, nech ideme čo najďalej. Vedela som, že ma nemá rada, ale neverila som, že by bola až taká zlá a časom by sa to neurovnalo. Veď som sa nevydávala z vypočítavosti, ale z lásky. Určite to nakoniec pochopí.
Lenže jej nenávisť a silná zloba ku mne neutíchali. Veríte v prekliatie alebo urieknutie? Ja áno, lebo s nimi neustále bojujem. Vnímam to skrz deti, seba a myslím si, že aj manžela.
Keď ľudia vtedy hovorili o bosorke, myslela som si, že prenesene, že tým myslia, že je zlá žena. No dodnes ma varujú a myslia to doslovne. Neviem, či čaruje, alebo ako to robí, ale fakt je, že niečo nie je v poriadku.
Doma mám tichého, neustále nahnevaného manžela. Keď sa hádame, počujem smiech a vidím jej radosť. Možno ho len nahovára proti mne. Alebo je za tým aj niečo iné? No nikdy neviem, čo môjho manžela trápi. Príde domov a je ticho. Krik strieda mlčanie.
