Píšete svoje príbehy ale odkladáte si ich do šuplíka? TENTO manuál vám pomôže vydať svoj ROMÁN!

Keď sme vyberali tému do jedného z našich čísiel vášho obľúbeného týždenníka a rozhodli sa pre knižný svet, zamysleli sme sa, či dnes ešte niekto číta knihy. Za nás v redakcii padlo jednoznačné áno, ale my sa písaním aj čítaním živíme, tak to asi nie je žiadne prekvapenie.

Ale má bežný človek čas sadnúť si s knihou v ruke a čítať? Predaje kníh presviedčajú, že áno. Na Slovensku totiž neklesajú, aj keď rovnako stúpa počet čitateľov elektronických kníh a tých, ktorí si kupujú audioknihy a knihy počúvajú. Opýtala som sa na to autorky knihy Zákulisie samovydávania. Aj ona si myslí, že knihy sa neprestanú čítať, sama si radšej užíva tlačené knihy.

Michaela hneď v úvode svojho manuálu píše, že veľa ľudí chce vydať knihu, rovno bestseller, ale nechce pohnúť ani prstom a niečo pre to obetovať. A ak si niekto myslí, že to pôjde bez toho, je na omyle. Môžem len potvrdiť, sama som jednu knihu napísala a prvé, čo musíte urobiť, je nájsť si čas na písanie. Dnes, keď väčšina autorov píše popri inej práci na plný úväzok, to nie je vôbec jednoduché. A keď už rukopis máte napísaný, je čas poslať ho do vydavateľstva na posúdenie alebo si ho vydať sama. A toto je vlastne len začiatok cesty.

Michaela svoj prvý príbeh nedopísala, odložila ho, potrebovala získať odstup a vrhla sa na druhý text, z ktorého sa stal jej debut Šéf môjho šéfa. „Od začiatku som sa pohrávala s myšlienkou samovydávania, ale všetci ma odhovárali alebo strašili, či upozorňovali na negatíva,“ priznáva autorka. Tak najprv čakala na vyjadrenie vydavateľstiev, no tie chceli jej text príliš krátiť, meniť obsah knihy a podobne, čo jej nevyhovovalo, preto prišlo rozhodnutie ísť vlastnou cestou. A tak sa to rozbehlo, za 14 mesiacov vydala štyri romány, ktoré mali aj celkom úspech, no také tempo sa nedalo uniesť, keďže mala aj inú prácu a toto bolo jej hobby. No skúsenosti, ktoré získala, vypustila do sveta aj pre druhých. Dnes si aj vďaka nej môžete urobiť predstavu, čo znamená vydať knihu, i ľahšie sa rozhodnúť, či máte energiu ísť do toho.

Ak ste zamestnané, musíte mať DIČ (daňové identifikačné číslo), vtedy sa stávate SZČO (samostatne zárobkovo činnou osobou), a keď nastane čas ročného daňového zúčtovania, tlačivo typu B pre fyzické osoby je pre vás to pravé. Miška odporúča poradiť sa na začiatku s účtovníkom, pretože niekomu môže viac vyhovovať založiť si eseročku a vtedy sa všetky podmienky menia. Ak ste zvládli prvý krok, pokračujeme úpravou textu. To, že ste knihu napísali, neznamená, že je naozaj dobre napísaná. „Zohnať dobrú korektorku je celkom fuška, môžete jej zaplatiť 200, ale aj 1 000 eur,“ vysvetľuje Michaela a dodáva: „V praxi funguje, že sa môžete dohodnúť na krátkej ukážke. Pošlete korektorovi časť rukopisu a on vám ju skoriguje. Niekto túto ukážku robí zadarmo, iný asi za 20 eur. Ale po tomto kroku máte predstavu vy aj korektor, ako pracujete. Na základe toho vám korektor urobí odhad ceny, pretože už vie, ako veľmi sa na tom narobí a ako dlho mu to asi bude trvať.“

Ak je text učesaný z gramatickej aj zo štylistickej stránky, musíme ho upratať aj vizuálne, teda zalomiť do knižnej podoby. Ceny sa dajú ľahko zistiť na internete, ale rátajte so sumou 200 eur za 200 až 300 normostrán. „Cez zalomenie som prenikla do sveta fontov, typov písma, a našla databanky, ktoré ich ponúkajú zadarmo, tak isto som si uvedomila, aká dôležitá je veľkosť písma a názvy kapitol. Musíte si premyslieť, či chcete aj nejaké menšie texty. Rovnako si pozrite, čo všetko musí obsahovať tiráž. Zo zákona je povinné meno autora, vydavateľa, adresa a názov tlačiarne, rok vydania,“ vymenúva. No a prichádza na rad obálka, čo je akási výkladná skriňa. Väčšina vydavateľstiev vyberá fotografie z voľne dostupných fotobánk a potom ich graficky prispôsobuje. „Anotácia, ktorá je súčasťou obálky, je veľmi dôležitá, pretože ňou musíte upútať čitateľovu pozornosť a udržať ju, aby po knihe siahol a chcel si ju prečítať. Odporúčam, aby ste písali tak, aby to zaujalo aj vás, keby ste boli čitateľom, a použite rečnícku otázku,“ radí Miška.

Hotový text sa posiela do tlačiarne. „Posielala som e-mail desiatim tlačiarňam, ozvali sa štyri. Rozdiel v cene medzi najdrahšou a najlacnejšou ponukou bol dvojnásobný,“ približuje. Pri cene tlače rozhoduje kvalita papiera aj to, ktorý typ obálky chcete. Rovnako aj parametre vašej knihy, počet strán a počet kusov. Paradoxne, čím väčší počet kusov, tým menšia cena za jeden kus. Lenže tlačiť viac ako 1 000 kusov sa pri debute neodporúča, v podstate aj 500 kusov je dosť, a tlačiarne veľmi nechcú tlačiť malý počet. Cena sa vždy navýši, o dotlači nehovoriac. Poslednou položkou pri tlači je dostať knihy k čitateľom alebo autorovi. Skladovanie kníh nie je lacná záležitosť. Pri určovaní ceny musíte zohľadniť nielen náklady tlače a všetky úkony, ktoré ste doteraz absolvovali, ale netreba zabudnúť na 10-percentnú daň. A potom hor sa do predaja. Distribuovať knihu môžete aj sama. Teda fyzicky obiehať kníhkupectvá a ponúkať im svoj poklad. Alebo oslovíte distribútora. A ten si od vás vezme podiel z predaja za to, že vám pomohol knihy predať. Zvyčajne mu ide polovica z vašej knihy. Michaela upozorňuje: „Kniha sa najlepšie predáva prvé dva mesiace, kým má nálepku NOVINKA, potom sa predaje zvyšujú už len reklamou.“

Miška hovorí, že marketing je pri samovydávaní asi najdôležitejší. A nielen pri ňom. „Budujte si značku, vydobyte si v médiách vlastný priestor oslovovaním jednotlivých redakcií, propagujte sa tiež na vlastnom blogu či sociálnych sieťach. Založte si ,fan page‘ (stránku pre fanúšikov), využívajte všetky internetové kanály, ktoré sú v kurze, ale môžete si tiež zaplatiť, aby vystavili vašu knihu v kníhkupectve, či chodiť na besedy, oslovovať knižných influencerov, alebo zaplatiť za bilbordy...“ vymenúva možnosti. Propagácia knihy sa časom mení a okrem investovania času, ktorý naozaj budete potrebovať, musíte sledovať trendy, čo dnes zaberá najviac. Musíte sa pripraviť tiež na negatívne recenzie a „hejterov“, ktorí si na vás zgustnú.

… smelo do toho. Michaela neľutuje, že šla touto cestou. A nič by zo svojich veľkých rozhodnutí nemenila. „Paradoxne, zmenila by som iba drobnosti, lebo som puntičkárka, no niekedy sa musíme učiť na vlastných chybách. Takže jediné opravy, ktoré by som spravila, by boli kvalitnejšie obrázky do Zákulisia samovydávania,“ dodáva s úsmevom na záver autorka, ktorá okrem písania rada cestuje.

1. Rukopis dostať do finálnej podoby – musí prejsť korektúrami.

2. Vymyslieť obálku a graficky ju pripraviť.

3. Vybrať si tlačiareň, a ak chcete e-knihu, musíte ju naformátovať pre potrebné elektronické formáty.

4. Požiadať o pridelenie ISBN a EAN.

5. Pred tlačou knihu zarovnať – dať zalomiť text grafikom.

6. Nájsť spôsob distribúcie knihy k čitateľom.

7. Určiť cenu.

8. Predávať knihu – vymyslieť marketing.

● Ste povinné poslať výtlačky do knižníc.

● Musíte pravidelne platiť príspevok do Literárnemu fondu.

● Je dobré zaregistrovať sa v autorskej spoločnosti LITA.

Mnohé naše autorky sa môžu rovnať zahraničným. Vďaka Monike Wurm som si obľúbila slovenskú beletriu, Janka Benková sa ma ujala, keď som bola začiatočníčka, a doteraz si jej názor aj pomoc veľmi vážim, s Bajou Dolce sme sa našli a vďaka nej ustojím aj náročnejšie chvíľky v samovydávaní, pri Michale Ries si nadmieru oddýchnem a zabavím sa. Vedela by som pokračovať, ale spomeniem ešte aspoň Ivicu Ďuricovú, Hanku Repovú či Kristínu Ježovičovú. A snažím sa písať aj minirecenzie všetkých prečítaných kníh, publikujem ich na svojich sociálnych sieťach a tak sa podporujeme navzájom.