Pobožná švagriná Martu najprv využila, potom jej v núdzi nepomohla! Že takí ľudia môžu spať...?

So švagrinou bývame vedľa seba o jeden dom. Celý život som sa snažila s každým dobre vychádzať. A nebolo to inak ani v jej prípade, veď sme obe chodili do kostola!

My sme mali päť detí, postavili sme si dom. My na úver, švagriná s mužom bez neho. Pomohla jej svokra, bratia a podobne. Keď zomrel svokor, chceli, aby som trom rodinným príslušníkom vyplatila z polovice domu po 15 000 korún. Vtedy to boli veľké peniaze a poschodový dom bez toalety a s upchatým komínom plným myší nebol až taký lákavý, tak som súhlasila, aby ho predali. Chceli peniaze, ušlo sa každému, aj svokre po 50 000. Vtedy som už bývala v byte, ten sme tiež predali a postavili si vlastný dom, kúpili auto.

Zomrela aj svokra, ktorú som s kamarátkou Ankou umyla a obliekla. A z druhého domu, ktorý svokra postavila a nechala druhému synovi, ale v tom čase bol v zahraničí a nebýval tam, zmizli všetky veci. U mňa nenájdete nič, ale u švagrinej sú odtiaľ obrazy, kuchynská linka, všetky skrine majú jej deti.

A jeden deň prišla a hodila mi zviazaný sveter, nočnú košeľu, šál a staré obliečky na posteľ s tým, že teraz sme sa so všetkým rozdelili. Už vtedy som sa mala ozvať. Ale mlčala som aj vtedy, keď nebohej svokre strhli z uší náušnice a zobrali jej zlaté prstene aj retiazku. Jednoducho všetko, čo svokra mala, zmizlo. 

Trpela som. Nikdy som od švagrinky nič nechcela. Ale ona vedela vždy všetkých využiť. Kúpila si aj moje dcéry, keď ich pozvala na víno a prehovorila, aby si jej dcéra mohla postaviť vedľa nej dom. Hoci na tom pozemku nemala žiadny podiel.

Prišli zlé časy. Jedna dcéra s manželom odišli pracovať do Nemecka a najstarší syn mal zdravotné problémy z vyčerpanosti, až odpadol a zostal v kóme, v tom čase tiež v Nemecku, kde pracoval. Keď sa prebral, mal problémy so srdcom aj s pľúcami, a preto, keď prišla pandémia, báli sme sa kovidu. Dostal ho a prežil len tak tak… Ale následky boli hrozné, musel absolvovať ťažkú operáciu v Prahe a dostal kardiostimulátor. No a do toho všetkého zistil, že jeho žena potratila dieťa, o ktoré sa snažili, a byt, ktorý prenajímali na Slovensku, bol v dlhoch, lebo nájomca neplatil. Čo iné mu zostávalo? Musel si vziať pôžičku zo stavebného sporenia, vtedy bola možnosť dokladovať to bločkami zo stavby, aby nemusel vracať celú pôžičku.

A tak som prvýkrát šla prosiť švagrininu dcéru, ktorá si stavala ten dom vedľa mojej dcéry, či by nedala nejaké potvrdenia zo stavby domu, aby som aspoň trochu uľavila  synovi, ktorý tak veľa vytrpel. A moja švagriná sa do mňa pustila, že ako je možné, že má samé pôžičky, keď obaja pracujú. Pričom dobre vedela, že už rok je syn na maródke. Veľmi sa ma to dotklo od takej zbožnej ženy, ktorá je katolíčka a denne sedí v kostole.

Veď tá pomoc by ich nič nestála, tak som jej povedala, že nech ďakuje Bohu, že sa im darí, a nech preto neubližuje druhým, ktorým sa darí menej. Tak som skončila so švagrinou.

Ak aj vy ste prežili alebo počuli zaujímavý príbeh, napíšte nám na email: novycasprezeny@novycasprezeny.sk a pripíšte heslo: Nikdy by mi nenapadlo... Za uverejnené príbehy vám pošleme darček - knižné novinky. Ďakujeme, že s nami tvoríte obsah!