Politici v Španielsku prijímajú zákony pre ľudí, nielen pre seba: Nečudo, že ľudia tam NEFRFLÚ!

Barbora žije v Madride takmer štyri a pol roka spolu so španielskym manželom, ale ich príbeh začal v portugalskom Porte, kde trávila dovolenku. Spojila ich zoznamovacia aplikácia a o pár mesiacov sa za ňou jej terajší muž presťahoval na Slovensko. „V tom čase som bývala a pracovala v Bratislave, kde sme spolu žili dva a pol roka, no potom muž prišiel s nápadom presťahovať sa do Madridu, pretože na Slovensku nebol úplne šťastný.“ Vraví, že nebol spokojný s finančným ohodnotením v práci a chýbali mu tiež príležitosti na kariérny rast a rozvoj. Sťažoval sa na málo slnka a tiež na to, že ľudia sa málo usmievajú a nesprávajú sa k sebe tak priateľsky a milo, ako bol na to zvyknutý zo Španielska. „Celkovo nás dodnes označuje za chladný národ a teraz tomu už rozumiem aj ja,“ hovorí Barbora, a vysvetľuje, prečo sa rozhodli odísť. Podľa jej slov sa ľudia v Španielsku správajú k sebe veľmi pekne – na úradoch, u lekára, v obchodoch.

Španieli sú iní

Bara vraví, že Španieli si vedia užívať život a v ich uliciach je vždy rušno a veselo. „Doslova sedávajú na terase vo dne v noci. Pred tromi rokmi prišla do Madridu snehová búrka Filomena a za tri dni napadlo 60 cm snehu. No ľuďom to nebránilo v tom, aby si sadli na terasu, dali si víno a rozprávali sa celé hodiny. Guľovali sa a sánkovali v uliciach na tom, čo našli doma – hrnce a podobne. Ľudia tu nie sú tak negatívne naladení ako my, nefrflú a nesťažujú sa toľko. Sú k sebe ohľaduplní a tolerantní. Až tu som sa naučila byť sama sebou, uvoľniť sa a užívať si život naplno. Menej sa stresovať v práci či v situáciách, ktoré neviem ovplyvniť.“

Neplánujú sa vrátiť

Na Slovensku jej manžel kritizoval nekvalitné cesty a nemocnice v zlom stave. Služby v cestovnom ruchu ich tiež veľakrát sklamali. Barbora vraví, že v porovnaní so Španielskom sa málo staráme aj o naše kultúre pamiatky. „Napriek tomu má manžel k Slovensku pekný vzťah a nazýva ho svojím druhým domovom. Chutí mu najmä kuchyňa mojej maminky. Tá chýba aj mne. Celkovo mi chýbajú najmä rodičia a kamarátky, ale tiež kultúrne podujatia, na ktoré som v Bratislave často chodila, najmä divadlo,“ prezrádza. Ale život na Slovensku si momentálne nevie predstaviť. „Môj manžel je úplne zhrozený z politickej situácie, ktorá u nás panuje. Hovorí o Slovensku ako o banánovej republike. Pre mňa je to veľmi smutný pohľad, pretože by som rodičom a kamarátom rada dopriala život, aký žijeme v Španielsku. Tu politici prijímajú zákony pre ľudí, nielen pre seba. Kultúra vyjadrovania a komunikácie je veľmi citlivá voči všetkým ľuďom bez rozdielu. Španieli sú veľmi tolerantný a citlivý národ voči inakosti, myslím si, že aj preto sa tu cudzincom žije dobre. Aj ja sa cítim byť plne prijatá.“

Všestranný Madrid

Barbora vraví, že Madrid je jej „srdcovým“ mestom. Na druhej strane len 50 minút cesty autom leží pohorie Sierra de Guadarrama, ktoré je približne rovnako vysoké ako naše Tatry a kde sa môžete aj lyžovať. Madrid má tiež výbornú centrálnu polohu, takže môžeme chodiť na rôzne výlety po okolí. Len hodinu autom či ešte menej vlakom sú vzdialené historické mestá ako Toledo, Segovia, Ávila, El Escorial, Aranjuez a ďalšie. Podľa slov Slovenky Bašky, Madrid v sebe spája ruch a všetky benefity veľkomesta so životom v menšom španielskom meste, pretože každá štvrť má všetko potrebné na život. „Desať minút chôdze od nášho bytu mám všetkých lekárov, banku, poštu, niekoľko supermarketov či lekární a kopu obchodov a reštaurácií. Zamilovala som sa do jeho histórie a uličiek, do tapas barov a celkovo do jeho radostnej atmosféry.“

Stále ju dokáže prekvapiť

Madrid je tiež centrum umenia, je tu veľa galérií a múzeí a má skvelú gastronómiu. Barbora pracuje ako turistická sprievodkyňa, spolu s kamarátkou Alex, ktorá založila projekt Madridčanka, sprevádzajú najmä slovenských a českých turistov. „Tvoríme im súkromné prehliadky a tapas tour na mieru,“ vraví a dodáva, že ich úlohou je ukázať Madrid návštevníkom očami miestnych obyvateľov, priblížiť im, ako sa tam žije a ukázať im aj miesta, ktoré nenájdu v bedekroch. „Vďaka tomu mám stále možnosť spoznávať nové miesta, ich históriu a legendy a ešte vždy ma Madrid dokáže prekvapiť,“ hovorí šťastne.

Iný koncept stravovania

Prezrádza tiež, že medzi jej obľúbené štvrte patria najmä La Latina, Malasaña a Chueca. „Rada sa tiež chodím prechádzať do madridských parkov, ktorých je tu veľmi veľa. Medzi najkrajšie patrí Retiro a El Capricho. Obľubujem atmosféru nedeľného blšieho trhu El Rastro a pouličných umelcov, ktorých stretávate na ulici či v metre. Milujem tiež chodiť do barov na tapas či raciones. Španieli majú iný koncept stravovania. Často jedia pri bare postojačky so skupinkou kamarátov a jedlo spoločne ochutnávajú z malých tanierikov. Ide o malé porcie rôznych chuťoviek, ktoré často dostanete ako bonus k objednanému nápoju. Medzi moje obľúbené patria boquerones – malé vyprážané rybičky. Môj ocko zase zbožňuje takzvané croquetas – ide o vyprážané bešamelové cesto s rôznymi ingredienciami, najčastejšie je to španielska sušená šunka – jamón. Veľmi rada mám tiež zelené papričky – pimientos de padrón,“ rozpráva, ako sa jej chute zmenili.

Jej druhý domov

Španielsko má už precestované krížom-krážom. Medzi jej obľúbené miesta patrí Cádiz v Andalúzii a tiež región Galícia, odkiaľ pochádza jej manžel a kam často chodia. „Je tam nádherná príroda, ktorá mi trochu pripomína Slovensko, ale okrem toho tu majú oceán a krásne ostrovy. Milujem sa pozerať na rozbúrený oceán a surfistov a pritom jesť čerstvé morské plody a ryby. Španielsko sa stalo mojím druhým domovom a naučilo ma, čo je v živote dôležité, žiť tu a teraz a tešiť sa z každého dňa a maličkostí. A najmä ma naučilo, že život je o ľuďoch, o tom, ako sa k sebe navzájom správame, pretože to mení kvalitu života na nepoznanie,“ vyslovuje krásnu myšlienku.

Porovnanie starostlivosti o zdravie

V Španielsku funguje paralelne verejné aj súkromné zdravotníctvo. „To znamená, že ľudia, ktorí si môžu dovoliť platiť cirka 50 eur mesačne, odbremeňujú systém pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť. Vďaka tomu vždy dostanem termín k súkromnému odbornému lekárovi do niekoľkých dní. Zároveň mi v rámci poistenia vždy urobia všetky potrebné testy a vyšetrenia. Samozrejme, vo verejnom zdravotníctve sú čakacie lehoty omnoho dlhšie, pretože aj Španielsko bojuje s nedostatkom zdravotníkov. Rozdiely v platoch medzi Slovenskom a Španielskom totiž nie sú až také veľké. Lekári aj zdravotný personál sú veľmi milí, človek má pocit, akoby prišiel na návštevu k nejakému známemu – vtipkujú, usmievajú sa, sú empatickí. Vďaka tomu som sa zbavila strachu z lekárov vrátane zubárov, ale aj z úradníkov. Na Slovensku mám vždy stres, keď musím ísť na nejaký úrad niečo vybaviť, v Španielsku je to pre mňa vždy zážitok, ktorý si užívam. Môj manžel skonštatoval, že je veľmi smutné, že sa k sebe na Slovensku nesprávame krajšie. Bohužiaľ, zažil niekoľko nepríjemných situácií s našimi úradníkmi či predavačkami v obchode. Správať sa k sebe navzájom pekne je niečo, čo nikoho nič nestojí a okamžite to skvalitňuje život všetkým. To by sme sa od Španielov mali určite naučiť.“