Lydka bola na každodenné neskoré návraty svojho muža už bola zvyknutá. Pracoval ako traktorista a po práci nakŕmil hydinu a králiky, čo bol jeho koníček. Pravidelne potom ešte v montérkach odchádzal do miestnej krčmy. Lydka sa venovala deťom, po práci sa starala o domácnosť a záhradku.
Už v predsieni som zacítila známu zmes pachov - pach siláže, cigariet, cibule a krčmového guláša. Rýchlo som mu ohriala večeru a čakala, až sa okúpe. V posteli nám to celkom klapalo, aj keď mi vadil jeho dych a oplzlé reči. Tak išiel čas. Manžel kašlal stále horšie, pohŕdal uprataným bytom, začal mi hovoriť ponižujúce slová. Deti mu išli na nervy, vyháňal ich do ich izieb. Dával mi stále menej peňazí a na dovolenku išiel sám.
Raz som sa zverila svojej známej, a tá sa začudovala, prečo už som ho dávno neposlala za jeho milenkou. Vraj býva vo vedľajšom dome a obaja spolu chodia skoro dva roky. Boli aj na dovolenke pri Balatone. V tej chvíli sa vo mne zdvihol obranný štít. Bez akýchkoľvek hysterických výlevov a sĺz som sa ho priamo spýtala, či je to pravda a ako to chce riešiť. Priznal sa, s odľahčením vzal kufor, nahádzal do neho oblečenie a osobné veci a vo dverách predniesol, že všetko ostatné necháva deťom. Ona vraj má zariadený byt. Dcérka, vtedy sedemročná, zašepkala vo dverách: "Oci, zabudol si si tu kravatu ...".
Chcela som sa tej potvore pomstiť. A tak večer, keď bolo všade ticho a pokoj, zobrala som zo špajzy riadne odležané olomoucké syrčeky. Dala som dole ušpinený celofán a po špičkách prebehla do vchodu, kde bývala jeho milenka. S búšiacim srdcom som zmuchlaný obal od syrčekov vopchala do špičky jej topánok. Doma som si spokojne vydýchla. Pomsta bola sladká!
Rozvod prebehol hladko a rýchlo. Odsťahovali sme sa s deťmi do mesta a žijeme si pekne, v pokoji a pohode. Opustil ma po štyridsiatke. No a čo? Mám sa dobre, žijem sama, mám pár priateľov, chodím na hory, cestujem po svete, radujem sa z vnúčat. Som rada, že to tak dopadlo, som zase sama sebou.
