Pôrod za hranicami: Prečo matky nechcú byť pacientkami, odmietajú rutinu a čo nachádzajú mimo Slovenska?

MUDr. Jaroslav Karovič, gynekológ a pôrodník v Landesklinikum Hainburg.

Prečo je hainburská nemocnica taká vyhľadávaná?

Nevyhľadávajú ani tak nás, skôr nové trendy a prirodzený prístup k pôrodu. Ženy, ktoré k nám prichádzajú, majú o pôrode jasnú predstavu, ktorú sa im snažíme po ukončenom 36. týždni tehotenstva splniť do najväčšej možnej miery. Želania je však vhodné prekonzultovať s personálom pôrodnice, aby žena vedela, čo sa robí bežne a čo nie. Prípadne si nechala poradiť, ako postupovať, aby sa pôrod čo najviac priblížil jej predstavám.

Aké možnosti im ponúkate?

Možnosť prirodzeného priebehu pôrodu. Ženy môžu meniť polohy, rodiť do vody a vyškolení sme aj na pôrod pri konci panvovom. Teda, keď je dieťa otočené zadočkom dole. Ak chce, dôkladne poučená o možných rizikách, aj v takomto prípade rodiť spontánne, prípadne sa rozhodnúť inak. Umožňujeme aj dopulzovanie pupočníka pred prestrihnutím pupočnej šnúry a trendom je aj včasný popôrodný bonding, kontakt matky a dieťaťa okamžite po pôrode koža na kožu. Robíme i ambulantný pôrod. Na spríjemnenie 1. doby pôrodnej má žena k dispozícii vaňu, teplú sprchu, relaxačnú hudbu či aromaterapiu. Samostatné pôrodné izby majú žinenky, fitlopty, vaky, pôrodnú posteľ, monitor aj zdravotnícke vybavenie. Slobodná voľba polohy je v 1. aj 2. dobe pôrodnej – v ľahu, polosede, kľaku – štvornožky s vyvýšeným držaním hornej časti tela, na pôrodnej stoličke.

Chodia sem ženy z celého Slovenska. Zvládate zatiaľ nápor?

Aj keď počet pôrodov stúpol, máme ich primerane tomu, aby sme mali na každú pacientku dostatok času. Tu sa im viac venujeme, no na Slovensku pripadá na pôrodnice, minimálne v Bratislave, väčší počet pôrodov.

Kedy sa k vám musí žena pred pôrodom prísť ukázať?

Pôrodnicu by mala žena kontaktovať v 36. týždni tehotenstva a dohodnúť si stretnutie kvôli vstupnému vyšetreniu (ultrazvuk, CTG, anamnéza, prípadne laboratórne odbery), aby sme si mohli skompletizovať výsledky jej vyšetrení z celého tehotenstva.

Orientačné ceny v Hainburgu

pobyt za deň – 649 €

pediatrická starostlivosť – 250 €

laboratórne vyšetrenia – 90 €

sprevádzajúca osoba

na rodinnej izbe – ešte plus 143 €/os.

pri príjme sa platí aj kaucia, z nej sa počas hospitalizácie odpočítavajú poskytnuté služby

konečná suma – závisí od dĺžky pobytu v pôrodnici, typu izby a potrebných vyšetrení či zákrokov

Ing. Zuzana Krišková, PhD., Ženské kruhy

Rakúsko a Česká republika. To sú najčastejšie miesta, kam chodia Slovenky rodiť svoje deti inak. Tvrdenie, že je to teraz v móde alebo že na to majú, túto chúlostivú tému len zľahčuje.

„Pre ženy je pôrod v zahraničí väčšinou pôrodný útek za zdravotnou starostlivosťou, ktorá podporuje normálnu fyziológiu pôrodu. Mnohé veci, ktoré by si tu museli vyhádať s nejasným výsledkom, sú tam samozrejmé,“ dôvodí Zuzana Krišková, predsedníčka občianskeho združenia Ženské kruhy. „Slušná komunikácia, možnosť voľby polohy počas pôrodu, úľavové techniky od bolesti ako vaňa s teplou vodou, ochrana hrádze teplým obkladom, nie nástrihom, rešpektovanie intimity a potrieb ženy či poskytovanie zdravotnej starostlivosti s informovaným súhlasom.

Jednou z najdôležitejších vecí je podpora v nerušenom kontakte koža na kožu s dieťatkom. Takéto prostredie na pôrod zvyšuje šance na pozitívnu pôrodnú skúsenosť, minimalizuje bolestivé poranenia, problémy s dojčením a následnú frustráciu z materstva.“

Rozmar moderných mám?

Nie, vyššie vymenovaná starostlivosť zodpovedá medzinárodne uznávaným medicínskym aj právnym štandardom. „Preň sú ženy ochotné podstúpiť neraz značný diskomfort a finančnú záťaž, aby sa im dostalo zaobchádzania, ktoré by malo byť bežné aj u nás a ktoré je ich ľudským právom. Pôrodnica by mala byť miestom, kde sa zdraviu ženy v súvislosti s pôrodom pripisuje dôležitosť a kde sa zdravie podporuje. Čísla napovedajú o inom: každý tretí pôrod končí cisárskym rezom, ženy rodia na chrbte v polohe najrizikovejšej na poranenia, 65 % má nástrih hrádze a deti stále v mnohých pôrodniciach rutinne odnášajú od matiek, čím sa zbytočne vyrábajú ťažkosti s dojčením,“ vysvetľuje Z. Krišková.

Ani pôrodný útek však nie je zárukou rešpektujúcej starostlivosti a podpory zdravia. „Spája sa i s malým rizikom, že náklady narastú do astronomických výšok, ktoré žena nebude mať z čoho zaplatiť (urgentný cisársky rez, neočakávaná vrodená vývojová chyba u dieťaťa). Negatívne pocity ženy môže následne okolie bagatelizovať a umocňovať tým, že si za to aj priplatila. Pôrody v zahraničí nie sú riešením, ale sú súčasťou problému pôrodnej starostlivosti u nás,“ myslí si odborníčka a apeluje na vytvorenie spoločenskej objednávky na zmenu:

„Je potrebné, aby štát na čele s ministerstvom zdravotníctva aktívne začal situáciu v slovenskom pôrodníctve riešiť. Preto je jedným z hlavných cieľov nášho združenia šíriť informácie o dobrej praxi a právach žien pri pôrode. Bez ich poznania nie je možné rozpoznať ich porušenia a náprava nie je možná.“