Dula Lucka vraví, že jej cesta matky sa začala už niekedy v čase, keď trávila leto ako dobrovoľníčka v detských táboroch. „Pomáhala som ako vedúca a už vtedy som vnímala, že mám k deťom veľmi blízko. Niekedy vtedy sa vo mne zrodilo presvedčenie, že som stvorená pre materstvo a raz isto budem úžasnou matkou. Toto presvedčenie trvalo, kým sa nám narodila prvá dcérka,“ spomína s úsmevom. Vraví, že dcérka k nim prišla po náročnom pôrode, mali komplikovaný štart v dojčení a úplne tým rozbila jej obraz o usmiatom, voňavom a idylickom materstve, v ktorom ide celá starostlivosť o novorodeniatko ľahko a intuitívne.
Nedokonalá matka
„Bola som zo seba sklamaná, že nie som pre svoje milované dieťa takou matkou, akou som vždy túžila byť.“ Lucia vraví, že keď si toto uvedomila, prišlo veľké uvoľnenie. „Prestala som sa snažiť byť dokonalá, bezchybná mama. Musela som odložiť nabok svoje očakávania, príručky pre rodičov a internetové rady. Začala som vnímať svoju dcéru a učila som sa rozumieť jej. Kompletne to zmenilo môj prístup k životu.“ To sa udialo takmer pred desiatimi rokmi, ale podľa jej slov teraz cíti veľké dojatie a vďačnosť, keď na to pomyslí. Lucia sa cítila natoľko posilnená touto skúsenosťou, že sa otvorila a rozhodla sa prijať druhé dieťatko. A tak sa im po 19 mesiacoch od narodenia dcérky narodil syn.
