Potrebujete opatrovateľku? Nájsť tú pravú nemusí byť ľahké

Henrieta Kováčová (20): Chcela by som kopec detí. Najlepšie futbalovú jedenástku!

Heňa poc hádza z malej dedinky Gemerský Sad neďaleko Revúcej. Láska k deťom ju zaviedla na východ do Prešova, kde vyštudovala Pedagogickú a sociálnu akadémiu. Momentálne však študuje v Bratislave na Univerzite Komenského odbor muzikológia.

„Hudbu mám rada, ale láska k deťom je oveľa silnejšia. Preto som si tento rok podala znova prihlášku na Pedagogickú fakultu UK, odbor liečebná pedagogika,“ predstavuje sa sympatická Heňa, ktorá by si život bez detského džavotu nevedela vôbec predstaviť.

O deti sa stará od útleho veku

Začalo sa to kočíkovaním. Neskôr jej láska k deťom prerástla do celodennej starostlivosti. „Sama som vyhľadávala drobcov, s ktorými by som mohla tráviť svoj voľný čas. Všetci moji rovesníci sa mi čudovali, prečo nie som radšej vonku s kamarátmi. Nevedela som to vysvetliť, jednoducho ma viac bavilo starať sa o najmenších. Vraj to mám po mamke, avšak mňa to opatrovanie chytilo viac ako kedysi ju. A keď sa ma niekto opýta, koľko chcem mať vlastných detí, s úsmevom odpoviem, že jedenásť. Futbalovú jedenástku! Mať však potomka v tejto dobe je menší luxus. Ale minimálne dvoch by som chcela mať určite. No ani viacerým sa brániť nebudem,“ hovorí odhodlane.

Malá Dominika je živé striebro. Heňa ju musí stále zamestnávať.

Keď si rodičia potrebujú oddýchnuť

„Rodiny boli rôzne. Keďže sme sa poznali, nechcela som za opatrovanie žiadnu finančnú odmenu. Videla som, že rodičia si potrebujú trošku oddýchnuť. Hodilo by sa im zobrať dieťa na pár hodín preč. Bola to pre nich istá forma relaxu, aj keď sa v tom čase, keď dieťa nebolo doma, určite venovali iným domácim prácam, ktoré by nemohli vykonávať v jeho prítomnosti. Nuž a v súčasnosti veľké miesto v mojom srdci zaberajú súrodenci Peťko a Dominika.“

Malého Petríka začala Henrieta kočíkovať, keď mal sedem mesiacov, pričom onedlho dovŕši už ôsmy rok. Medzitým k nemu pribudla sestrička Dominika, teraz už trojročná. „Keď bol Peťko malý, nechcelo sa mu veľmi rozprávať a stále mal namosúrený pohľad. Dnes je z neho fešák, ktorý je síce trošku hanblivý, ale stále sa usmieva a ako každého chlapca v jeho veku ho bavia počítače a hry s kamarátmi. Dominika je zasa od malička také živé striebro. Pri tomto usmievavom slniečku treba mať v zálohe ozaj veľa pestrých aktivít, aby sme si vedeli čas spolu naplno užiť a popri tom sa aj niečo nové naučiť. Ide nám to veľmi dobre, pretože je vnímavá.“

Všíma si, ako sa vyvíjajú ich záujmy

Už v útlom veku si deti formujú svoje správanie, povahu, záujmy. „Hovorí sa, že čo si z nich vychováme, to z nich budeme mať. Podľa mňa to nie je celkom správne tvrdenie,“ uvažuje nahlas Heňa. „Treba prihliadať aj na to, čo dieťa zaujíma. Keď rado kreslí, treba mu poskytnúť nové možnosti z oblasti výtvarnej výchovy. Dať mu priestor na kreslenie – kresliarsku tabuľu, výkresy, či obrovský papier nalepený na stene. Veď ktoré dieťa ani raz nepokreslilo stenu v izbe a nevypočulo si výchovné poznámky rodičov? Neprekáža, že bude zafarbené až za ušami. Je to učenie hrou.“ Ako si predstavuje svoj príjem „Veľký prehľad o tom, koľko zarábajú opatrovateľky, nemám. Ja som opatrovala z vlastnej vôle a zadarmo.

Počula som, že opatrovateľky v zahraničí zarábajú viac; ako tie na Slovensku. Bežná požiadavka rodičov na opatrovateľky je päť dní do týždňa, osem hodín denne, prípadne niektoré víkendy. Mne by neprekážalo starať sa o deti aj dlhšie. Samozrejme, i ja potrebujem voľný čas pre seba, priateľov a školu. Čo sa týka platu, 3 až 6 eur na hodinu je celkom prijateľná suma.“ Do zahraničia sa Henrieta nechystá. „Môže to byť dobrá skúsenosť, ale neláka ma to. Počula som veľa príbehov, kde rodiny oklamali a dosť zneužívali dievčatá. Dávam prednosť rodinám na Slovensku. Ani tu to nie je ružové. Väčšina rodičov uprednostňuje vek opatrovateliek, a nie vzdelanie a bohaté skúsenosti.“

Viete si vybrať tú pravú?

Najdôležitejšie je prvé stretnutie s vami, ale aj s deťmi. Najlepšie v ich domácom prostredí. Doma sa totiž deti správajú prirodzene. Okamžite tak zistíte, ako na seba navzájom reagujú. Ihneď odhalíte aj opatrovateľkino prirodzené správanie, ktoré sa nedá tak ľahko skryť.

Najskôr buďte prítomné, neskôr z miestnosti odíďte. Vytvoríte tak predpoklad, že sa vaše dieťa cíti s opatrovateľkou dobre a dokáže s ňou stráviť aj dlhší čas. Postupne môžete vzájomnú odlúčenosť predlžovať, až kým si nebudete isté, že dieťa na opatrovateľku reaguje len a len pozitívne.

Kristína Kulíšková (21): Naučila som sa po anglicky, spoznala zvyky aj krajinu

Sympatická Kristína miluje zvieratká, takže vyštudovala odbor, ktorý k nim má najbližšie, veterinu. Po štúdiách rozmýšľala, či sa hneď zamestná. Ale najskôr chcela spolu s kamarátkou niekam „vypadnúť“. Začali preto hľadať, čo a kam pôjdu robiť. „Nakoniec sme sa rozhodli pre Anglicko, kvôli zdokonaleniu sa v jazyku.“

A prečo by to nemalo byť práve opatrovateľstvo? „Prvú rodinu som hľadala cez internet. Našla som Slovenku Katku, ktorá hľadala opatrovateľku pre svoje dcéry. Žiaľ, bola to pozícia iba na 6 mesiacov. Hľadala som teda ďalej.“ Na internetovej stránke gumtree.co.uk si onedlho Kika našla rodinu v Manchestri. „Napísala som im a už o týždeň som pre nich robila,“ spomína s úsmevom.

Pracuje u bavičky detí a prenájomcu

„Je to veľmi zlatá rodina. Mama Jeanette pred pár rokmi vystupovala v rôznych televíznych programoch. V súčasnosti vlastní zábavné centrum pre deti, ale chce sa vrátiť na obrazovku. Otec Tony je landlord, čiže prenájomca. Má vlastnú spoločnosť, ktorá odkupuje domy a prenajíma ich.“ Kika sa stará o ich dve deti. „Starší Roman má 6 rokov a dievčatko Clemence 2. Deti sú veľmi dobré, nie sú s nimi skoro žiadne starosti. Samozrejme, občas sa objaví nejaký ten problém,“ dodáva trocha tajomne.

Pusinky a objatia

„Myslím, že som materinský typ. Vôbec som nemala problém adaptovať sa na prácu s deťmi, keďže aj na Slovensku som sa občas starala o moju malú sesternicu Simonku. Práca s deťmi mi sedí, najmä keď vidím, ako so mnou rada trávi čas malinká Clemence. Rozdáva pusinky a objíma ma.“ Zaujímame sa, ako vyzerá jej typický pracovný deň. „Začína sa o deviatej ráno a obvykle sa končí o štvrtej poobede. Väčšinu času trávim s Clemence, pretože Roman je v škole. Zvyčajne sa skontaktujem s kamarátkou, ktorá sa stará o chlapca rovnakého veku, ako je Clemence, takže to máme jednoduchšie.

Kika a Clemence sú nerozlučné kamarátky.

Vždy sa dohodneme, zájdeme k nim alebo k nám a deti sa nám zahrajú aj samy. Niekedy chodíme plávať, inokedy do parku alebo aj na kávu. Poobede mi malá ešte dve hodiny spinká, vtedy si porobím nejaké práce alebo len tak oddychujem. Keď sa vyspí, najeme sa a opäť sa vymyslí nejaký program alebo ostávame doma v záhrade.“ Voľno máva jeden deň v týždni a druhý v sobotu alebo v nedeľu. „Vyhovuje mi to, tak si v týždni aspoň vybavím, čo treba. Cez víkend väčšinou chodíme s kamarátmi na výlet. Práve vďaka týmto výletom som videla skoro celé Anglicko. Ak nejdeme na výlet, tak sa chodíme na ľadovú plochu korčuľovať alebo do kina, na bowling či biliard. Vždy je čo robiť.“

Nosí sa v Anglicku „fast food“?

„Keďže pracujem v rodine, v ktorej pomaly ani nie je čas sa najesť, jedávame rôzne polotovary. Sem-tam sa navarí poriadna strava alebo jedávame vonku. Musím priznať, že mi to takto vyhovuje.“ Dievčatá pri podobnej strave zvyknú pribrať.

Ako je na tom Kika? S úsmevom odpovedá: „Myslím, že som si udržala svoju váhu. Neschudla som, ani nepribrala, čomu síce nerozumiem, lebo mám veľa pohybu. Od nášho domu do centra mesta to je 30 minút chôdze.“

Najťažšie sú lúčenia s kamarátmi

„Táto práca mi dáva veľa. Jednou z výhod je, že som sa naučila jazyk, ale aj spoznala ľudí z rôznych kútov sveta s ich kultúrami. Videla som aj veľa krásnych anglických miest. Niekedy je to síce veľmi ťažké, pretože občas nastáva aj čas lúčenia s dobrými kamarátmi. Tí sa časom rozhodnú odísť naspäť do svojej krajiny.“ Koľko libier zarába? „Domnievam sa, že na manchesterské pomery zarábam veľmi dobre, 100 libier týždenne plus extra peniaze, keď idem s deťmi von, na rôzne aktivity. Z tohto ušetrím veľa, pretože míňam iba na svoje potreby. Nemusím totiž platiť nájom alebo si kupovať jedlo.

Mladšiu alebo staršiu?

Výhody mladej opatrovateľky Všetko, pochopiteľne, závisí od tejktorej záujemkyne o opatrovanie. Výhodou napríklad je, že študentky sú pre deti skôr staršími sestrami alebo kamarátkami. Môžu byť spontánnejšie, kreatívnejšie. Zväčša hovoria aspoň jedným cudzím jazykom, čo spoločné stretnutia s deťmi nesmierne obohacuje. Častejšie poznajú napríklad Montessori metodiku, ktorá sa riadi heslom: ,,Pomôž mi, aby som to urobil sám.“

Ďalšou výhodou mladšej opatrovateľky môže byť aj požiadavka nižšieho platu. Výhody staršej opatrovateľky Možno práve pre vás bude vyšší vek zárukou serióznosti, zodpovednosti či kvality práce s dieťaťom. Staršia pani sa tak stáva akousi tetou alebo dokonca náhradnou starou mamou. Ďalšou výhodou môže byť aj zaobstaranie teplého jedla, väčší zmysel pre poriadok. Na druhej strane nemusí dieťa natoľko zaujať ako mladá študentka, pretože môže byť komótnejšia a menej presvedčivá.

Práve nedostatok fyzickej kondície môže nabúrať predstavu o vyšantení sa vášho zlatíčka kdesi na dvore za domom. Vyberajte zodpovedne, ide predsa o vaše dieťa! Tak či onak, najdôležitejším je aj tu heslo Dôveruj, ale preveruj! Okrem zistenia si základných informácií sledujte novú opatrovateľku pri práci. Neobíďte ani názor svojich ratolestí. Isto vám spontánne povedia, ako sa im nová opatrovateľka páči, ako sa im venuje a či si vôbec rozumejú. Dôležité pri tom je, aby ste boli spokojní vy, rodičia, no i vaše deti. A to bez ohľadu na vek či pôvod opatrovateľky. Urobte si tiež spoločný harmonogram povinností, vychádzok aj hier.