Pre šikanovanie sa mnohé deti ticho trápia, nevedia sa ubrániť: Ako zo začarovaného kruhu von?

Zažili sme to počas školských čias všetci. Či už ste boli tie, ktoré niekto šikanoval, alebo ste sa dokonca ocitli na strane tých, ktorí ubližovali či vysmievali sa iným. A potom je tu ešte tichá väčšina, ktorá všetko vidí, vie o tom, ale nečinne sa prizerá, lebo sa bojí prikloniť sa na kohokoľvek stranu či je jednoducho pasívna.

Za mojich školských čias sa šikanovanie nejako mimoriadne neriešilo. Pamätám si, že terčom výsmechu bol vždy niekto, kto sa odlišoval. Nosil hrubé okuliare, bol tučný, nezvyčajne tichý, nemoderne oblečený, skrátka iný. Sama som to zažila pre ryšavé vlasy a pehy. Pamätám si, že na základnej škole, keď som bola asi piatačka, si na mňa vždy po škole počkali dve staršie dievčatá. Strkali do mňa, ťahali ma za vlasy a vysmievali sa mi. Vždy mi zvieralo žalúdok, keď som mala ísť domov, a bála som sa, že zase na mňa niekde číhajú. Zároveň som sa hanbila komukoľvek o tom povedať. Priznať sa, že mi niekto ubližuje, pre mňa bolo, ako priznať sa, že som vlastne slabá, menejcenná a neobľúbená. Túto situáciu si, našťastie, všimla moja triedna učiteľka, hoci som nikomu nič nepovedala, a začala to riešiť. Vďaka za takých učiteľov! Vtedy som ešte netušila, že to, čo sa mi deje, je ukážkové šikanovanie.

PaedDr. Petra Arslan Šinková

Situáciu nikdy nepodceňujte

S otázkami sme sa obrátili na renomovanú detskú psychologičku s dlhoročnou praxou, ktorá stojí aj pri projekte Nadácie Markíza Odpíšeme ti.

Vždy ide o to, že sa obeť nevie alebo z nejakého dôvodu nemôže obrániť, útočník zvyčajne má psychickú, fyzickú alebo sociálnu prevahu. Častejšie býva obeťou dieťa, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných (výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením a podobne) alebo má nejaký hendikep (telesný, problém s rečou a podobne), ale aj keď v niečom vyniká, napríklad v učení alebo športe, a agresor chce mať prevahu. Častejšie deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté, sa nevedia brániť a stávajú sa ľahším cieľom.

Podstatné je mať s dieťaťom dobrý vzťah založený na vzájomnej dôvere a odmalička s ním komunikovať o jeho pocitoch. Ak rodič intuitívne cíti, že s jeho dieťaťom niečo nie je v poriadku, nemal by sa nechať odbiť, ale všímať si, čo sa s ním deje. Často začne byť dieťa viac uzavreté, smutné alebo nervózne a mrzuté. Trávi čas zatvorené vo svojej izbe, uzatvára sa do seba, málo komunikuje alebo neadekvátne reaguje prehnaným hnevom alebo plačom. Môže mať problém so spánkom, s chuťou do jedla a rapídne sa zhoršia jeho výsledky v škole. Vyhýba sa škole, hľadá rôzne výhovorky, aby do školy nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť do depresie a pokusov o samovraždu.

Veľmi dôležité je naučiť deti pomenovať svoje pocity a hovoriť o nich. Je to aj prevencia šikanovania. Väčšina agresorov má nízku schopnosť empatie, teda vcítenia sa do druhého človeka. A práve empatia sa vytvorí iba u toho dieťaťa, ktoré dokáže vnímať svoje pocity, vyjadriť ich a pomenovať. Až potom dokáže vnímať aj pocity iných, lepšie tiež rieši konflikty, ale aj postará sa samo o seba. V našej škôlke napríklad máme ráno takzvaný ranný kruh. Deti si podľa nálady vyberajú smajlíkov a verbalizujú pocity. Už trojročné dieťa dokáže povedať: „Dnes sa cítim smutný, lebo maminka musela odcestovať na služobnú cestu.“ Tým, že dieťa emóciu pred všetkými pomenuje, zdôverí sa, spadne z neho ťaživý pocit, ktorý by si nieslo celý deň. Vhodné je s deťmi čítať príbehy alebo im ich rozprávať. Práve teraz v októbri vyšla kniha, ktorú som napísala pre rodičov, Mami, oci, poďme sa porozprávať. Prostredníctvom príbehov radím rodičom, ako klásť deťom otázky, aby sa rozvíjala ich emocionálna inteligencia. Je tam aj príbeh o šikanovaní – je dobré pýtať sa dieťaťa: „Čo si myslíš, ako sa cítil ten chlapec/dievča? Čo si myslíš, čo mohol urobiť?“ Veľmi dôležité je s deťmi o téme šikanovania hovoriť. Preto veľmi vítam projekt Nadácie Markíza Odpíšeme ti, v ktorom podávame pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.

Znaky alebo podoby šikanovania môžu byť:
Fyzické: telesný kontakt – strčenie, zakopnutie, kopanie, bitie, sexuálne obťažovanie
Verbálne: urážanie, zastrašovanie, zosmiešňovanie, homofóbne alebo rasistické poznámky
Skryté šikanovanie: za chrbtom osoby, pričom účelom je zničiť povesť osoby, spôsobiť poníženie, napríklad vytváraním lží, nelichotivých, dehonestujúcich vtipov
Kyberšikana: šikanovanie v online priestore

Dnes sa už o šikanovaní na školách rozpráva, našťastie, oveľa viac. Nadácia Markíza odštartovala veľký projekt proti šikanovaniu s názvom Odpíšeme ti. Jeho cieľom je byť oporou pre obete šikanovania, ktoré sa často nevedia alebo nemajú na koho obrátiť. Dôležité je začať otvorene hovoriť a diskutovať o téme šikanovania na miestach, kde je tento problém najrozšírenejší – medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi. Práve preto začal fungovať aj web www.odpisemeti.sk, ktorý ponúka možnosť urobiť dôležitý prvý krok a dieťa, ale aj dospelého nasmeruje na správnu cestu riešenia. Pomoc vám poskytnú prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez čet, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Na stránke nájdete tiež veľa dôležitých informácií o téme, ako aj zaujímavé videá a články.