PREBOHA: Júlia sa rozišla s partnerom a on spáchal SAMOVRAŽDU! Jeho rodina jej to dáva za vinu!

Keď ste slobodná mamička, väčšinou každý deň bojujete o „prežitie“. Mala som už po tridsiatke, po rozvode som bývala u rodičov a dúfala, že konečne niekoho stretnem. Cítila som sa veľmi osamelá. Myslela som len na to, že by bolo ideálne, keby som našla niekoho, kto je už vybúrený, chce rodinu a má to v hlave správne usporiadané.

Chcel sa doučiť angličtinu

U rodičov som bývala už takmer rok, keď mi na Facebook napísal neznámy mladík, že potrebuje doučiť angličtinu. Kontakt vraj má od svojho kolegu a zaujímalo ho, či sa ešte učeniu tohto cudzieho jazyka venujem. Keď som si otvorila jeho profil, hneď som zbadala, kto je naším spoločným priateľom, bol to môj bratranec. Bola som vďačná, ako každá mama na rodičovskej dovolenke, za každý peniaz navyše. Dohovorili sme sa teda a ja som naňho nasledujúci deň čakala. Prišiel hnedovlasý mladík s prekrásnymi modrozelenými očami. Usmial sa na mňa od ucha k uchu a mne sa podlomili kolená. Neviem, či som niekedy mala takú trému. Po 45-minútovej hodine sme sa ešte dlho rozprávali a vyzeralo to tak, že ani jeden z nás nechce, aby sa to skončilo. Lenže prišli moji rodičia s dcérkou a ja som ho so sklamaním v hlase vyprevadila z bytu.

Láska na prvý pohľad

Večer, keď som uložila dcérku spať, som si od Ondreja našla ďalšiu správu. Ďakoval za hodinu a dohodol si ďalšiu. Písali sme si do jednej v noci a ani neviem ako, zrazu sme mali dohodnuté rande. Na druhý deň som si u mamy vybavila stráženie malej. Tešila sa, že idem konečne niekam von, a ja som bola vďačná, že nevyzvedala. Ondrej mal vtedy len 23 rokov a popri práci v technickej firme, študoval na vysokej škole. To, čo s ním, sa mi nestalo ani s otcom môjho dieťaťa, ale zamilovala som sa až po uši. Už po prvom rande sme boli ako Rómeo a Júlia. Nikdy nezabudnem na jeho hrejivé objatie. Keď ma držal za ruku, bola som v bezpečí. Spájal nás humor, láska k umeniu a prírode. Náš vzťah sme od začiatku brali úplne vážne a plánovali sme spoločnú budúcnosť. Moja dcérka si ho veľmi obľúbila a ja som nemohla byť šťastnejšia. Moji rodičia neboli nadšení, mali prirodzené pochybnosti a jeho mama bola od začiatku proti. Bola vdova a Ondro bol jedináčik. Ale my sme si nikoho nevšímali. Milovali sme sa a plánovali budúcnosť.

Cítila, že je niečo zle

Všetko sa zdalo dokonalé, až kým sme spolu nezačali bývať, čo bolo asi dva mesiace od nášho prvého stretnutia. Ondrej si vyžadoval moju pozornosť natoľko, že mu začalo prekážať, keď som sa venovala len dcérke. Snažila som sa seba aj svoju lásku deliť medzi oboch. Dnes viem, že som tu mala byť stopercentne pre malú, že žiadny vzťah nestojí za to, brať dieťaťu jeho čas s mamou. Vtedy som, skôr ešte intuitívne, začala tušiť, že s mojím Rómeom niečo nie je v poriadku...

Počuli ste už náš podcast?

Pravda vyšla na povrch

Začala som pátrať, prečo v noci nespí, má divné nálady a chová sa veľmi majetnícky. Až keď sa Ondro zrútil, celé jeho tajomstvo prasklo. Trpel ťažkými depresiami, ktoré neliečil. Mal za sebou pokus o samovraždu v puberte. Z priateľky som sa v jedinom okamihu stala jeho osobnou opatrovateľkou. S takou vecou som nemala vôbec žiadne skúsenosti. Keď nemal depresiu, boli sme opäť Rómeo a Júlia. Dokonca mu neprekážala ani moja malá Laura. Keď ho to však pohltilo, bolo to s ním na nevydržanie.

Byť tu iba preňho

Musela som malú odviezť k rodičom a venovať sa iba jemu. Upokojovať ho, držať za ruku, poskytnúť mu rameno na vyplakanie. Zveril sa mi, prečo si v mladosti siahol na život – opustila ho jeho prvá láska. Pre mňa to rozhodne nebol dôvod na podrezanie žíl. Ja som v jednom okamihu, keď som našla manžela so svojou najlepšou priateľkou, ako si spolu užívajú, prišla o dve dôležité osoby v živote. Ale chápala som, že jeho duša bola krehká a rovnako tak i psychické zdravie. Každý spracovávame emócie inak, preto som chcela, aby zašiel k psychiatrovi, ponúkla som sa, že pôjdem s ním. Ľúbila som ho, bola som pripravená ho plne podporiť. On to odmietal.

Odišla som od neho

Keďže sa liečiť nechcel, upadal čoraz viac. Boli týždne, keď som Lauru nevidela aj päť dní v kuse. Napriek tomu, že som robila všetko možné, nedokázala som mu pomôcť. Naopak, sama som sa dostávala do psychickej nepohody. Od nervov som schudla a balansovala som nad zrútením. Všetkým bolo jasné, že to musím ukončiť, inak zničím život sebe i dcérke. Tak som sa s Ondrejom rozišla. Stále som ho milovala, ale kvôli malej som to musela urobiť.

Nezvládol to

Po pár dňoch som sa dozvedela, že spáchal samovraždu. Bol to šok a bolesť, akoby ma niekto bodol nožom do srdca a nechal ho tam. Jeho mama mi zakázala prísť na pohreb. Chápem ju a nehnevám sa na ňu, som tiež mama a nedokážem si takú bolesť, ktorú prežíva, predstaviť. Stále mám pre to, čo Ondro urobil, výčitky a nočné mory, no jediné, čo ma drží pri zdravom rozume, je moja malá Laura. Ale je to i tak veľmi ťažké...