Kým niektoré majú pred každou cestou, hoci len toť za hranice, cestovateľskú horúčku a stres, aj keď za ne všetko vybaví cestovná kancelária, Milada „Mili“ Konečná (30) často sama brázdila svet s batohom na chrbte. Žiadne luxusné hotely, žiadny cestovateľský prepych a komfort – prespávala u domácich prostredníctvom „couchsurfingu“ (platforma, ktorá spája cestovateľov – navzájom si zadarmo ponúkajú ubytovanie vo svojich krajinách a robia aj sprievodcov na zaujímavé miesta), cestovala lokálnymi autobusmi a nikdy nevedela, ako sa jej dobrodružstvo bude vyvíjať a kam ju cesty zavedú.

Keď myslíme pozitívne, to pozitívne príde. Tým sa riadim nielen na cestách, ale aj v živote.
Keď myslíme pozitívne, to pozitívne príde. Tým sa riadim nielen na cestách, ale aj v živote.
Zdroj: archív M.K.

Osem rokov na cestách

Hoci sa narodila v Bratislave, väčšinu života prežila na východnom Slovensku a posledných osem rokov bola v zahraničí – buď tam cestovala, alebo pracovala. Na celkom prvú sólovú cestu sa vybrala v roku 2015 do Južnej Ameriky, a to rovno do krajiny, ktorú mnohí vnímajú ako jednu z najnebezpečnejších vo svete – do Kolumbie. Výber krajiny vystresoval aj jej mamu, ale Mili nedokázalo nič zastaviť. Priznala, že aj ona mala trošku obavy, mala však finančnú rezervu a povedala si, že keby sa čokoľvek stalo, nebude ju to baviť alebo sa nebude cítiť dobre, môže sa vrátiť. To sa však nestalo. Zostala tam osem mesiacov. Domov prišla ako prekvapenie na Vianoce. A Kolumbia jej navždy ostala v srdci.

V Ekvádore mala aj adrenalínové zážitky.
V Ekvádore mala aj adrenalínové zážitky.
Zdroj: archív M.K.

Miestni ako sprievodcovia

Mili má vlastný recept na sólové cestovanie a pravidlá, ktorými sa riadi: „Tým, že som cestovala prostredníctvom,couchsurfingu‘ a často sa stretávala s miestnymi, nikdy som sa necítila sama. Oni najlepšie poznajú svoju krajinu a kultúru a poradili mi, kam ísť, kam neísť, väčšinou ma tam aj zobrali. Čo sa týka bezpečnosti, tak som sa nebála. Prepravovala som sa autobusmi z bodu A do bodu B, žiadne lety. Keďže hovorím po španielsky, ľahšie sa mi komunikovalo aj presúvalo. Necítila som sa v nebezpečí a nikto ma nikdy neokradol. Viem vycítiť, aký človek je, a vyhýbam sa problémom. Mám nejaké základné pravidlá bezpečnosti, ktoré sa snažím dodržiavať, počúvam aj inštinkt, ktorý mi našepkáva, čo môže byť nebezpečné. A nikdy nepijem alkohol, vždy mám čistú hlavu. Dávam tiež na rady miestnych. Keď mi povedia, čo mám a čo nemám robiť, tak to rešpektujem.“

Keďže hovorí po španielsky, vedela sa dorozumieť aj v Mexiku, odkiaľ je táto fotografia.
Keďže hovorí po španielsky, vedela sa dorozumieť aj v Mexiku, odkiaľ je táto fotografia.
Zdroj: archív M.K.

Strach a vyčerpanie

A predsa zažila situácie, keď jej nebolo všetko jedno. Najhoršia bola príhoda z dažďového pralesa v Guatemale. „Nebol tam nikto, žiaden signál, boli sme mimo civilizácie. Bol tam len môj hostiteľ a stúpila som do mraveniska červených mravcov. Dostala som veľmi silnú alergickú reakciu, všetko mi začalo opúchať a nemala som pri sebe žiadne lieky. Tak sme sa zbalili a hodinu sme sa predierali džungľou späť k autu. Potom ma odviezol do najbližšej nemocnice, ktorá bola vzdialená tri hodiny cesty. Keď sme tam dorazili, bola som vyčerpaná, nevládala som ani hovoriť. Kamarát za mňa všetko vybavil. Pichli do mňa infúziu, dali mi do krvi protilátky a do hodiny som bola v poriadku,“ spomína Mili.

Necítila som sa v nebezpečí. Nestalo sa, že by ma niekto niekde okradol.
 

Srdcové záležitosti

Najviac ju očarili dve krajiny – Kolumbia a Kanada –, hoci sú úplne rozdielne. Do oboch sa zamilovala na prvý pohľad. Do Kolumbie sa ešte dvakrát vrátila, v Kanade žila 15 mesiacov. V Kolumbii ju očarili najmä ľudia, ktorí majú veľa energie, sú veselí, chcú stále tancovať a spievať, a hoci veľa nemajú, podelia sa aj o to málo. V tej krajine nájdete zo všetkého niečo –Karibské more, ľadovce, amazonský dažďový prales, púšte. Kanada je podľa nej krajina milých, vychovaných, priateľských ľudí a je tam príroda vyrážajúca dych. „Vidieť tie jazerá a ľadovce na vlastné oči, to sa nedá zažiť nikde inde.“

V obklopení detí na Filipínach.
V obklopení detí na Filipínach.
Zdroj: archív M.K.

Kde sú najkrajší chlapi

Mili sa netají tým, že na cestách mala aj zopár milostných románikov. Akí muži ju najviac očarili? „Cestovala som slobodná, takže som nemala záväzky. Veľmi pekný románik som zažila v Kostarike aj v Kolumbii. Hoci Kolumbijčania nepatria k najkrajším chlapom sveta, sú veľmi charizmatickí. Vedia, ako zaujať a očariť. Prídu za vami na parket, začnú s vami tancovať bez toho, aby mali vypité, sú dostatočne sebavedomí.

Vedia vás vykrútiť, polichotiť a nepotrebujú sa podgurážiť, ako to je u nás, bohužiaľ, zvykom. Najkrajší chlapi, akých som kedy videla, boli v Brazílii. Starajú sa o seba, sú pekní, opálení, vyšportovaní, majú tehličky na bruchu. No aby to nevyznelo, že s tými latino chlapmi je to úplne dokonalé, často tam dochádza k nevere. Osobne by som asi nechcela mať dlhodobý vzťah s chlapom z Latinskej Ameriky, a preto som sa aj vrátila,“ usmieva sa.

Kanada jej po Kolumbii najviac učarovala.
Kanada jej po Kolumbii najviac učarovala.
Zdroj: archív M.K.

Výbava cestovateľky

Aj vy by ste rada vyrazili na cestu? „Nesmie vám chýbať odvaha, mnoho ľudí sa bojí zmeny a boja sa urobiť prvý krok do neznáma,“ radí Mili. „Nemala by chýbať ani zvedavosť, túžba spoznávať, zoznamovať sa s ľuďmi. Výhodou je komunikatívnosť, teda aspoň na sólových cestách. Pomôžu tiež jazykové znalosti, ale stretla som sa aj s ľuďmi, ktorí nevedeli po španielsky a precestovali celú Latinskú Ameriku. No najdôležitejší je pozitívny prístup. Keď myslíme pozitívne, tak to pozitívne príde. Tým sa riadim nielen na cestách, ale aj v živote.“