Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Prečo nemôžem ísť von? Koľko voľnosti znesie tínedžer?

Ilustračné foto

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Ako vyriešiť zložitú situáciu, keď sa vaše dieťa neustále hnevá, že nemôže chodiť von? Pomáha vzájomná komunikácia. Zákazy situáciu môžu iba zhoršiť.

Dospievanie, prechodné obdobie medzi detstvom a dospelosťou, je obdobím najväčších konfliktov s rodičmi.

Jedným z mnohých problémov, ktoré vzájomne rodičia a deti riešia, je otázka, dokedy môžu byť vonku. „Moji rodičia ma nechcú nikam púšťať. Môžem iba do 17. a keď chcem niekam ísť, musím klamať, že idem ku kamarátovi odniesť dévedéčko alebo zošit z matematiky. Rodičia by mi mohli dôverovať, v škole sa dobre učím. Chcem byť s kamarátmi. Niektorí moji spolužiaci môžu byť vonku aj do deviatej. Čo mám robiť?“ trápi sa pätnásťročný Jakub.

Koľko voľnosti znesie tínedžer?

Za dieťa do jeho plnoletosti je zodpovedný rodič. Podľa zákona o rodine majú rodičia rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa a majú právo použiť pri výchove primerané výchovné prostriedky tak, aby neboli ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Máte teda právo do 18 rokov dieťaťa pýtať sa, kam ide, s kým a kedy sa vráti. Vzájomná dôvera by mala byť základným pilierom vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Nikdy nedovoľte, aby sa vaše konflikty vážnejšie rozrástli a aby ste sa navzájom odcudzili.

Skrátený výňatok zo zákona o rodine

Paragraf 43

(1) Maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať sa slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

(2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

(3) Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti oň a o jeho výchovu
b) plniť svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Rozprávajte sa so svojimi deťmi

„Koľko ,voľnosti‘ vaše dieťa zvládne bez ujmy, závisí v prvom rade od jeho osobnosti,“ hovorí psychologička PhDr. Gabriela Herényiová. „Rodičia by mali poznať osobnostné charakteristiky svojho dieťaťa a vedieť odhadnúť, či má tendenciu za každú cenu sa opiť a skúsiť všetko. Radšej to vyskúšať doma, lebo ťažko predpokladať, ako zapracuje organizmus a ak tínedžer napríklad pomieša mimo domu dva druhy alkoholu a dovtedy nikdy nepil, môže to mať tragické následky. Alkohol uvoľňuje bariéry a potom dochádza medzi dospievajúcimi k neuváženým sexuálnym stykom s následkami. Je dôležité práve o tých dôsledkoch s tínedžermi hovoriť. Oni svoje činy totiž nedomyslia. “

Obmedzovanie môže byť rizikom

Medzi najvýraznejšie spúšťače rizikového správania patrí obmedzovanie tínedžera. „V rodinách, kde deti držia ,nakrátko‘, sa veľmi často stáva, že dieťa sa pri prvej príležitosti pokúsi vyskúšať doslova všetko. Fajčenie, alkohol, sex. Potom to máva oveľa horšie dôsledky, ako keď má dieťa primeranú voľnosť,“ zdôrazňuje psychologička.

„Môže robiť rodičom napriek a neuvedomuje si, že robí zle najmä sebe.“ Ďalším rizikovým faktorom sú zlé pomery v rodine. Psychologička PhDr. Gabriela Herényiová je presvedčená, že do veku 14 až 15 rokov sa deti nemajú túlať po nociach vonku. „Od 15 rokov má dieťa šancu si uvedomovať dôsledky svojich činov a zodpovednosť, do 15 rokov chcú mať len voľnosť, ale o zodpovednosti sa hovoriť nedá,“ dodáva.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Vyberáme pre vás niečo PLUS