Iné o tom snívajú, ona sa na to vykašľala! Rozišla sa so snúbencom tesne pred svadbou: Nemohla som urobiť nič lepšie

Mnohé baby v mojom veku, ktoré sú stále single, by si určite klopali na čelo. Veď som mala všetko, po čom iné túžia! Super chlapa, ktorý so mnou plánoval budúcnosť a rodinu, lenže... Mne to nestačilo.

S Romanom sme boli dva roky zasnúbení a svadbu sme už mali naplánovanú. Dokonca boli rozoslané pozvánky. No posledný polrok ma presvedčil, že my dvaja spolu nemôžeme ostať.

Bývali sme v jednej domácnosti už nejaký ten čas a vždy som vedela, že Roman je taký ten usporiadaný racionálny typ, kým ja som bola skôr živel, ktorým lomcovali emócie. Spočiatku sa mi to páčilo a mala som pocit, že ma vyvažuje a drží nohami na zemi. No neskôr ma to začalo dusiť. Čoraz viac som si začala uvedomovať veci, ktoré mi vyčíta. Prekážal mu neumytý riad v dreze, zmena farby vlasov, moje sny o dobrodružnej dovolenke. Vždy ma zrazil k zemi vetami ako: „Nemáme na to!“ „Zabudni!“ alebo: „Môžeš byť aspoň trochu v kontakte s realitou?“

No aby som mu nekrivdila, Roman mal aj mnoho úžasných vlastností. Bol starostlivý, spoľahlivý, racionálny a veľmi pozorný. No ja som vedela, že keby som s ním ostala, stratila by som samú seba. Vedela som, že keby som jeho výčitky na moju uletenú povahu počúvala do konca života, skrotla by som ako ovečka a stala by sa zo mňa zatrpknutá žienka domáca.

Jedného včera som zavolala svojej sestre a vyplakala sa jej do telefónu. Zavesila som jej na nos všetky svoje pochybnosti. Pochopila ma a povedala, že by sme spolu mali stráviť víkend niekde na neutrálnej pôde. Vedela som, že také vážne rozhodnutie ako opustiť Romana nespravím, pokiaľ s ním budem v byte.

Ten víkend bol skvelý, ale aj plný sĺz a otázok. Pýtala som sa sama seba, ako veľmi Romana milujem, snažila sa predstaviť si náš spoločný život o pár rokov. Sestra mi povedala jedinú vec: „Ak ťa zožierajú takéto pochybnosti už pred svadbou, nevydávaj sa!“ Ona spravila takú chybu a rozvádzala sa o pol roka po svadbe.

Domov som sa vrátila s prečistenou hlavou a rozhodnutím zrušiť svadbu. Roman si to nechal vysvetliť a mala som pocit, že ma naozaj počúva. Potom povedal, že keď to cítim takto, nebude na mňa tlačiť. Vraj sám mal celý čas pocit, akoby som mu nechcela patriť. Hanba-nehanba, svadbu sme zrušili. Prišli sme o mastnú zálohu, ale zároveň sme asi zachránili ďalšie manželstvo pred krachom.

Myslela som si, že najťažšie pre mňa bude obdobie, keď si Roman pobalí veci a ja ostanem sama v byte. Ale nebolo. Najťažšie bolo povedať mu to. Potom som si vydýchla a začala žiť svoj život. Podľa seba. Bez výčitiek a zábran.

Zmenila som farbu vlasov, dala si spraviť tetovanie, chodím na zážitkové dovolenky a užívam si život. Ďalší vzťah nehľadám. Čo má prísť, príde. A všetkým chcem odkázať iba jedno: Nebojte sa byť trochu sebecké a najmä verné samy sebe. Šťastie vo večnom prispôsobovaní sa nikdy nenájdete.