Pred svadbou jej zomrel snúbenec, z ďalšieho muža sa vykľul neverník: Po rozchode prišiel šok!

Zdroj: Shutterstock

Ako dieťa som bola často v nemocnici. Mala som problémy s bedrom a podstúpila som niekoľko operácií. Po dlhoročnej liečbe, kúpeľných pobytoch a rehabilitáciách sa začali problémy so srdcom a neskôr s tráviacim systémom. Chorobám nebolo konca kraja, ale zvládla som to. Dnes som na bezlepkovej a bezlaktózovej strave, srdiečko sa uzdravilo a noha zatiaľ poslúcha.

No nastúpili problémy v inej oblasti. Keď som mala 17, zamilovala som sa. Ako 21-ročná som sa chcela vydávať. Mala som nasadené hrubé ružové okuliare. Môj frajer bol totiž alkoholik. Ale ja som chcela veriť jeho tvrdeniam, že od zajtra už nebude piť...

Zdroj: Shutterstock

Snažili sme sa aj o bábo, podstúpila som liečbu, operáciu, ale nedarilo sa. Nakoniec sa zistilo, že na vine je on. Bola to pre mňa obrovská rana, lebo ja som túžila po dieťatku. A navyše s frajerom to šlo dole vodou. Ochorel, dostal vred, epilepsiu a mal zákaz piť alkohol. Stal sa práceneschopným, kým ja som pracovala ako zdravotná sestra. Napriek zákazu tajne popíjal a keď som mu povylievala alkohol, zbil ma. Stal sa agresívnym a odvtedy neraz na mňa dvihol ruku.

Napriek tomu som ho milovala. Svoje pitie zdôvodňoval zlým vzťahom s matkou, ktorá ho vyhodila z bytu. Mal veľa úverov, vraj kvôli nej, tak ja sprostá som ich vzala na seba, keďže mu hrozila exekúcia... Na revanš sa začal liečiť na protialkoholickom a ja som chystala svadbu.

V jednu stredu mi v práci zazvonil mobil a mama mi prikázala, aby som prišla domov. Keď som už bola na ceste, predo mnou vyrazila sanitka. Celou cestou som šla za nimi. Keď odbočili na našu ulicu, došlo mi, že idú k nám. Asi mal frajer ďalší epileptický záchvat. Lenže tak to nebolo! Kolegovia zo záchranky ma nepustili do izby a hodinu ho oživovali. Napriek tomu to neprežil. Mne sa v tej sekunde zrútil celý svet. Namiesto svadby som organizovala pohreb pre svojho 23-ročného snúbenca. Výsledkom pitvy bol zistený iba etylizmus. Znovu si vypil a nie málo.

Zrútila som sa a po pár mesiacoch som odišla z domu k známym. Bola som zhruba pol roka bez práce a minula všetky úspory. S biedou som si našla prácu opatrovateľky za 300 eur, čo mi nestačilo. Domov som sa však nevedela vrátiť, všetko mi ho pripomínalo. Nakoniec si rodičia vzali úver, aby mi pomohli.

Po roku a pol som sa domov vrátila. Nebolo to ľahké. Veď som si myslela, že sa usadím, budem mať deti, budeme žiť šťastne a zrazu taká rana. Keď sa všetko ustálilo a znovu som pracovala ako sestrička, po dva a pol roku som sa zaľúbila. Bol úplne iný ako bývalý. Nepil, nefajčil, žil zdravo, ale mal rád aj iné ženy. Keď som na to prišla, rozišli sme sa. Už som sa nechcela zamotať. Pár týždňov po rozchode som zistila, že som tehotná. Splnil sa mi životný sen. Vedela som, do čoho idem a že idem do toho sama. Mám rizikové tehotenstvo, musím ležať. Otec dieťaťa chcel potrat, takže už vôbec nekomunikujeme.

A hoci väčšinu dňa preležím, som nesmierne šťastná za každý pohyb mojej dcérky v brušku. Jediné, čo mi kalí radosť, sú financie. Neviem splácať úvery a netuším, ako to celé zvládnem. Hnevám sa na seba za minulosť, ako som to dopustila a zadĺžila aj rodičov. Napriek všetkému by som sa malej nevzdala. Narodením dcérky chcem začať odznova s čistým štítom a dúfam, že už bude všetko dobré.

Renáta

Je to silný príbeh mladej ženy, ktorá kruto platí za chyby, ktoré urobila. Napriek tomu, ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Aj smrťou priateľa, aj tehotenstvom akoby dostávala druhé šance na nový život – na život, aký si kedysi vysnívala. Len tie financie...! Dúfame, že sa jej podarí všetko vyriešiť, nájde pomoc, ktorú potrebuje, a hlavne, že si užije svoje materstvo a dcérku.