Predčasne narodené deti: Aké sú príčiny a aké majú šance?

Pôrodov je z roka na rok menej, ale počet predčasne narodených detí napriek tomu stúpa. Žiaľ, nie každé z týchto deťúreniec sa z toho vylíže. Čím to je? Ako tomu predchádzať? Nielen to sa dozviete na nasledujúcich stranách. O svoje skutočné príbehy sa s nami podelili aj dve mamy, ktoré to prežili na vlastnej koži.

Na Slovensku sa ročne narodí zhruba 60 000 detí. Každé deviate príde na svet predčasne. „To znamená pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti. Medzi najrizikovejších novorodencov z hľadiska komplikácií patria deti narodené s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500 g. Za posledných desať rokov sme zaznamenali vzostup počtu týchto detí až o 30 %,“ hovorí doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prezidentka Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti.

Príčin je, samozrejme, viac. Sú to rôzne gynekologické komplikácie, socioekonomické faktory, ale hlavne sa zvyšuje nárast počtu starších prvorodičiek. „Čím je žena staršia, tým je riziko predčasného pôrodu väčšie. Ďalej s tým súvisia závažné ochorenia, ako sú cukrovka či vysoký krvný tlak. V neposlednom rade k tomu prispievajú aj centrá asistovanej reprodukcie, v ktorých sa do maternice ženy prenáša viacero embrií naraz, aby sa zabezpečila úspešnosť otehotnenia. A keďže detí je v tele matky viac ako jedno, zvyšuje sa riziko predčasného pôrodu,“ vysvetľuje odborníčka.

Keď sa do rodiny narodí bábo predčasne, rodičia obyčajne nie sú na túto situáciu pripravení. Pociťujú veľký strach, úzkosť, vyčerpanosť a bezmocnosť. Rozhodne sa však nesmú vzdávať, lebo ich ratolesti potrebujú cítiť ich podporu. Zdravotných kkomplikácií môžu mať títo malí bojovníci viac ako dosť. "Neschopnosť udržať si telesnú teplotu. Keby neboli hneď umiestnené do inkubátora, mohli by zomrieť na podchladenie. Sú to tiež nedostatočne vyvinuté pľúca, nízka pôrodná hmotnosť, nezrelý imunitný systém, s ktorým súvisia roôzne infekcie, a aj obyčajná nádcha môže byť pre ne smrteľne nebezpečná. Ďalej sú to riziká poškodenia mozgu, zraku, sluchu, poruchy rastu či problémy s toleranciou stravy," pokračuje lekárka.

Už na oddeleniach v nemocniciach odborníci zaškoľujú každú mamu skôr narodeného dieťatka, ako má s ním zaobchádzať. "Je to celá veda. Keďže detičky majú problémy s bruškom, vyprázdnňovaním, učíme mamy, ako ich správne polohovať, prenášať. Mnohé z nich odmietajú jesť, nevedia sa napapať, aj to si vyžaduje nájsť vhodný spôsob kŕmenia.“ Pomoc v tejto súvislosti poskytuje napríklad OZ Malíček, ktorého súčasťou sú práve rodiny, ktorých sa tento problém týka.

„Tieto deti sú citlivejšie. Môže sa u nich vyskytnúť zvýšené riziko dráždivosti porúch spánku. Môžu byť mentálne i motoricky v poriadku, ale sú poznačené pobytom na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ odpovedá Darina Chovancová.

Všetky tieto problémy a starosti si na vlastnej koži so svojimi ratolesťami prežili aj Katarína a Sofia. Oba príbehy sa začali rovnako, žiaľ, nie pozitívne, a mamy sa o svoje jediné deti strachovali dňom i nocou. Kým v tom prvom je pokračovanie šťastné a z Katkinej Nelky je dnes zdravé dievčatko bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, Sofiine deti toľko šťastia nemali. Celá rodina to však statočne zvláda.

Katarína (32) na svoje tehotenstvo nemá najlepšie spomienky. Pri pôrode išlo o život nielen jej, ale aj dcérke.Keď sa však mamička dnes pozrie na svoju dvaapolročnú Nelku, rýchlo na nepríjemné spomienky zabudne. Či to bol šiesty zmysel alebo čokoľvek iné, skrátka Katarína okamžite išla k svojmu gynekológovi, keď mala pocit, že je tehotná. Dvakrát ju poslal domov s tým, že sa mýli. Až koncom tretieho mesiaca tehotenstva jej to konečne potvrdil. „Bola som na rizikovom. Takmer celý čas som preležala. Objavil sa u mňa problém so štítnou žľazou a pribrala som približne šesťdesiat kíl,“ začína svoje rozprávanie.
Maličkú som necítila
V 34. týždni tehotenstva sa objavili u Kataríny problémy s vysokým krvným tlakom. Okamžite ju hospitalizovali. „Nemala som dobré tušenie, maličkú som necítila. Lekárske vyšetrenia ukázali, že je nutný okamžitý pôrod. Po aplikovaní vyvolávacej injekcie Nelka prestala dýchať a do dvoch sekúnd som už bola na sále. Bola som psychicky na dne,“ spomína na krušné chvíle, keď išlo jej i dcérke o život.

Nemohla som dojčiť
Našťastie, všetko dobre dopadlo. Nelka sa narodila s váhou 1 610 g. Okamžite putovala do inkubátora. „Keďže som rodila v ružinovskej nemocnici v Bratislave, kde nie je oddelenie pre predčasne narodené detičky, odviezli ju do Petržalky. Prvýkrát som ju videla až po piatich dňoch. Bol to veľmi zvláštny pocit, akoby ani nebola moja. Bola som ešte ubolená, ani som ju nevládala držať na rukách. Keďže som nemohla dojčiť, mlieko som si odsávala a nosila jej ho,“ pokračuje sympatická mamička.
Nevymenili ju?
Kým Katarína po týždni na nemocničnom lôžku išla domov, jej dcérka tam bola ešte ďalšie dva týždne. „Posledný týždeň som tam už bola s ňou a personál ma učil, ako s ňou zaobchádzať. Nelka už vtedy bola v otvorenej vyhrievanej postieľke bez hadičiek. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale mne týždeň bez malej veľmi pomohol. Oddýchla som si a nabrala síl, aby som sa vládala o ňu starať. Keď sme si ju priviezli domov, asi pol roka mi v hlave behali myšlienky, či mi ju náhodou nevymenili, lebo sa ani na jedného nepodobala. Dnes už má naše črty,“ smeje sa.
Podľa lekárov je podvyživená
Ako zle sa to začalo, také to má dobré pokračovanie. Nelka je zdravé a šikovné dievčatko. Nemá žiadne zdravotné problémy. „Do pol roka nám lekári odporúčali, aby sme sa vyhýbali kolektívu, keďže mala oslabený imunitný systém. Potom sme začali postupne s plávaním, navštevovaním detských centier. Lekári stále tvrdia, že má nižšiu váhu, ako je určené v tabuľkách. Pri jej výške 92 cm má necelých 12 kíl. Problém s jedením však nemá. Najradšej má slepačiu polievku s rezancami od babky, alebo pečené kura. Na sladké veľmi nie je, i keď si sem-tam čokoládu vypýta,“ prezrádza Katarína, ktorú nepríjemné skúsenosti s prvým tehotenstvom určite neodradili a druhé dieťa by chcela mať v čo najbližšom možnom čase.

Sofia (31) porodila dvojičky Alexa (5) a Zoju (5) v 25. týždni tehotenstva. Prišlo to spontánne a aj napriek snahám lekárov sa pôrod podarilo oddialiť iba o pár hodín. Len zopár stoviek gramov vážiace deti boli okamžite prevezené na jednotku intenzívnej starostlivosti. Pôrodná váha Alexa bola len 670 gramov a jeho sestrička Zoja bola ešte o čosi menšia. Mala 420 gramov. „Boli extrémne nezrelí a trvalo pomerne dlho, kým sa ich stav stabilizoval a zlepšil natoľko, aby sme si ich mohli vziať do náručia. Alexa som prvýkrát klokankovala 49 dní po narodení a Zojku až na 56. deň. Ten pocit bol neopísateľný,“ spomína mama Sofia, pre ktorú bolo obrovským úspechom, keď mohla svoje deťúrence dojčiť.
Krvácanie s následkami
Malí súrodenci prekonali ťažkú infekciu, ktorá sa im stala skoro osudná. „Pár dní po pôrode Alexov stav skomplikovalo masívne krvácanie do mozgu, ktorého následkom je detská mozgová obrna. Obaja absolvovali operáciu očí. Ďalším problémom boli nezrelé pľúca.“

V jednej kolíske
Špeciálna strava, plienky, kozmetika. V izbe radiátor navyše, zvlhčovač vzduchu – rodičia Sofia a Ľuboš všetko prispôsobili potrebám detí. „Od narodenia museli rehabilitovať. Každý deň sme ich masírovali. V jednom kuse sme mali zapnutú detskú vysielačku, aby sme počuli každé zaplakanie. Vždy mali na sebe aspoň tri vrstvy oblečenia a mnohé bolo pre bábiky. Tak ako fľašky či cumlíky. Obaja sa zmestili do jednej kolísky. Keď plakali, uviazala som si ich do jednej šatky a nosila ich,“ spomína starostlivá mamina.

Nekomunikuje, ale rozumie
S následkami predčasného pôrodu bojuje rodina dodnes. Alex okrem DMO trpí aj epilepsiou, má kombinované mentálne a telesné postihnutie. Len nedávno začal chodiť a okrem slovka mama nerozpráva. „Rozumie nám a našiel si spôsob, ako s nami komunikovať. Stále nosí plienky a potrebuje pomoc pri jedení. Obe deti sú krátkozraké. Zojka je oproti rovesníkom omnoho menšia, preto jej každý večer picháme rastový hormón. Má tiež oneskorený psychomotorický vývin, ale pomaly všetko dobieha. Chodí do škôlky so zdravými detičkami.“
Len nepodľahnúť depresii
Asi neexistuje matka, ktorú by nepoznačilo, ak sa príchod jej túžobne očakávaných potomkov skomplikuje. Samozrejme, zasiahlo to aj Sofiu. „Boli dni, keď som len plakala. Našla som si činnosti, ktoré mi pomáhali nepodľahnúť depresii. Každý deň som si opakovala, že mám dôvod vstať a byť optimistická. S mužom sme deťom narozprávali kazetu s rozprávkami, aby nás mohli počúvať, aj keď sme pri nich neboli.“