Kým pre nás sú Vianoce obdobím pokoja a radosti, pre našich predkov to bol magický čas. Nuž, pre niekoho povery, pre iného zvyky, pre ďalšieho mágia. Toto obdobie je opradené rôznymi poverami a zvykmi, ktoré nám majú pritiahnuť lásku, šťastie, bohatstvo či hojnosť. Mnohé tradície sa s drobnými obmenami zachovali dodnes. Prečítajte si príbehy našich čitateliek, pri ktorých raz prebehne mráz po chrbte, inokedy sa votrie rumenec do tváre.
Ľúbostná mágia našich predkov
Oslovili sme známu slovenskú etnologičku PhDr. Katarínu Nádaskú, ktorá nám ju priblížila.
Barbora ťahá sane do dvora
Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo takzvané púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá.
Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc
Dievky od Lucie do Vianoc odhrýzali z jabĺčka. Na Štedrý deň pri večernom zvonení dievčina vyšla na ulicu a zjedla posledný kúsok. Meno prvého chlapca, ktorého uvidela, malo byť menom jej budúceho muža. Na Luciu sa však vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, teda bez mena, znamenalo to, že sa nevydá.
Naberanie tečúcej vody na pričarovanie lásky
Ďalšou praktikou ľúbostnej mágie bolo na západnom Slovensku naberanie tečúcej vody pri brieždení. Slobodné dievčatá šli k potoku a odriekali: „Beriem vodu s pravú ruku, žehnám sa ja Bohu Duchu vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stávky, len u nás.“ Mali na mysli niektorého mládenca. Potom načreli pravou rukou do vody a nabrali z nej do hrnčeka. Prinesenou vodou pokropili prah domu a opäť pri tom odriekali: „Neodlievam, neprilievam, švárnych mládencov pytačov za sebou volám.“ Šlo o zariekanie, využívanie mágie slova. Vďaka zariekaniu spojenému s vodou sa mali dievčine v nastávajúcom roku hrnúť pytači. Na hornom Gemeri chodievali na Luciu dievčatá búchať varechou na kurník. Ak sa ozval kohút, dievčina sa mala do roka vydať, ak sliepka, tak ešte musela počkať.
Sila Štedrého večera
V dedinskom prostredí sa udržali aj prvky staršej, predkresťanskej tradície – napríklad trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievky podľa smeru, odkiaľ zaštekal pes, dozvedeli, skadiaľ príde ženích.
Imelo spojí na celý život
V čase od Vianoc do Nového roka plnilo imelo výraznú funkciu v rámci ľúbostnej mágie. Vraj kto sa v tomto období pobozká pod vetvičkou imela s milovanou bytosťou, zostane s ňou až do smrti.
