Prešovčanke stačí ceruzka a výkres a dokáže zázraky: Anna tvrdí, že maľuje odmalička

» Má rada teplo a slniečko

» Miluje zvieratká

» Neznáša neúprimných ľudí

Anna tvrdí, že maľuje odmalička. „Vždy som mala ku kreatívnym veciam veľmi blízko. Ale považovala som to asi za samozrejmosť, každé dieťa si predsa kreslí alebo šije bábikám šaty. (Smiech.) Tak vážnejšie som sa začala venovať kresbe a maľbe, až keď som nastúpila na Strednú umeleckú školu v Prešove. Zaujal ma odbor scénická dekoračná tvorba a reprodukčná maľba. Teda celú strednú školu som prekreslila a premaľovala,“ začína rozprávanie sympatická mladá žena.

Veľmi sa jej páčili obrazy jedného z učiteľov. „Boli to realistické portréty a ja som sa snažila o niečo podobné. Kreslila som kamarátov, známych a dávala som im to ako darčeky k sviatkom. Po strednej škole som v štúdiu umenia pokračovala na Prešovskej univerzite. Okrem maľby a kresby som sa venovala keramike, dizajnu, sochárstvu, fotke a animovanému filmu. Kreslím a maľujem dodnes, je to teda už jedenásť rokov,“ počíta umelkyňa, ktorej sa mnoho ľudí pýta, akou technikou svoje krásne diela tvorí.

„Je to kresba obyčajnými ceruzkami na výkres. Pri krajinách a karikatúrach využívam kombinovanú techniku podľa potreby, takže použijem gélové perá, farbičky, akvarel či tuš.“

„Námety ku mne prídu samy – ľudia mi posielajú fotografie svojich detí, rodičov, svojich polovičiek, známych, domácich miláčikov, seba samých, architektúru či krajinky. Najťažšie na kresbe osoby je vystihnúť jej dušu. Snažím sa aj vystihnúť daného človeka, aj vdýchnuť obrazu život. Niekedy stačí použiť zlý tieň, nesprávny ťah ceruzkou a už je to úplne iný človek. Najviac robí tieňovanie a oči. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú zrkadlom duše. To sa snažím docieliť pri každej kresbe a zdokonaľovať sa v tom.“

Na sociálnej sieti má svoju stránku s kresbami, kde jej píšu ľudia veľmi milé správy o tom, ako sa im jej práca páči. „Spätná väzba ma neskutočne teší a posúva ďalej. Niekedy mi napíšu aj ľudia, ktorí kreslia alebo kreslili a moje kresby ich inšpirujú a začali kvôli mne znova kresliť. Vymieňame si tak svoje diela, rady a rôzne informácie ohľadom techník a to je skvelé,“ teší sa.

„Technika kresby s ceruzkou je vďačná v tom, že sa sem-tam môžem pomýliť a dá sa omyl vygumovať,“ prezrádza so smiechom. „Nedá sa to však stále, viac gumované miesto potom nevyzerá pekne. Preto sa snažím vo svojej práci nemýliť, avšak nie vždy to vychádza, učíme sa predsa stále a na svojich chybách,“ hovorí Gagyša a prezrádza, ako vzniklo jej umelecké meno.

„Mnohí sa ma pýtajú, čo to znamená, či to má nejaký význam. Volal ma tak môj brat už od malička, žiaľ, už nie je medzi nami a nemôže mi jeho význam vysvetliť. Pozeral však veľa japonských manga rozprávok, a tak je to možno nejaká postavička odtiaľ. Gagyša mi zostala doteraz.“