Príbeh: Vyštudovanej novinárke učarovali bosorky

Píše knihy pre deti, ale vo voľnom čase siahne aj po literatúre, ktorá sa venuje druhej svetovej vojne. Prešovčanka Gabriela Futová (38) v priebehu deviatich rokov napísala desať kníh, ktoré si obľúbili nielen najmenší, ale aj ich rodičia.

Momentálne pracuje pre Slovenskú národnú knižnicu v Martine a na starosti má, ako inak, prácu s deťmi a mládežou na celom Slovensku. Písanie však neopustila. Začala s ním pred deviatimi rokmi, keď bola na materskej so synom. „Je to moje druhé dieťa. Keďže skúsenosti pri dcére Eliške boli také, že stále plakala a ja som nemala na nič čas, myslela som, že rovnaká situácia sa zopakuje aj pri Marošovi. Opak bol pravda, a tak som mala dosť voľna,“ spomína blondínka, ktorá prvú knihu s názvom Naša mama je bosorka napísala za deväť mesiacov. „Je o utajenej mame bosorke, ktorá nechce dovoliť, aby aj jej deti čarovali. Ony to však skúšajú a tak vznikajú rôzne príbehy,“ približuje obsah. Bosorácke témy si nevybrala náhodou. Už v detstve ju to lákalo.

Kúsok z detstva v knihe

Hoci kniha zožala úspech, sympatická Prešovčanka si myslela, že prvá je aj posledná. Mýlila sa. Pri písaní tej druhej sa inšpirovala aj vlastným životom. „Volá sa Hľadám lepšiu mamu. Keď som bola malá, mama ma vychovávala sama. Jedného dňa som sa rozhodla, že už s ňou nechcem byť, a odišla som k tete, aby bola mojou mamou. Tá ma, samozrejme, zaviedla domov. Kniha je o podobne nezbednom dievčatku, akým som bola aj ja,“ smeje sa.

Veľa nápadov, ale na papieri nič

Čo rukopis, to úspech. Hoci každý posielala do vydavateľstva s malou dušičkou, zatiaľ ju neodmietli. „Najprv svoju prácu dám prečítať kamarátke, a keď to dočíta ona, mám aspoň akú-takú záruku, že sa to bude páčiť. Dcéra moje knihy nečíta vôbec, syn občas áno.“ Diela pani Gabriely sa nachádzajú nielen na policiach v mnohých slovenských domácnostiach, ale aj v knižniciach. Dostáva ohlasy od detí aj ich rodičov. Jej knižky boli ocenené ako najčítanejšie knihy čitateľov Knižnice pre mládež v Košiciach. „Pozitívne ohlasy mi dodávajú energiu do ďalšieho písania. Momentálne mám v hlave nejaké nápady, ale na papieri ešte nič. Uvidím, kedy sa do toho pustím a či ešte vôbec. Ale tieto pocity som mala po každej vydanej knihe. Písanie ma veľmi baví, lebo na papieri si môžem hocičo povymýšľať,“ hovorí s úsmevom.

Som prísna mama

Aj keď pani Futová má prácu s deťmi veľmi rada a rozumie si s nimi, ako mama je vraj prísna. „Ale som benevolentnejšia ako manžel. Nemám rada, ak mi klamú. Som však taká ‚lajdák mama‘. U nás sa neupratuje. Teda upratuje, ale len keď sa nám chce a keď je to už naozaj nevyhnutné. Moje deti vyrastajú v príjemnom bordeli,“ uzatvára dvojnásobná mama.