Pristará na prácu? Ako ju hľadať, keď máte viac ako 45

„Nádej umiera posledná. Neviem síce, kto túto vetu povedal, ale myslím si, že je na tom niečo pravdy. Preto som sa nevzdala nádeje, že si nájdem prácu.“ To sú slova našej čitateľky, štyridsaťpäťročnej Beáty, ktorá nám porozprávala svoj smutný príbeh. „Už viac ako rok nemám zamestnanie. Pracovala som vyše desať rokov ako sekretárka vo veľkej poisťovacej spoločnosti. Práca ma veľmi bavila, pracovné prostredie, kolegyne – jednoducho všetko sedelo. A potom sa to pokazilo. Prišla vlna prepúšťaní. Bola som jednou z jej obetí. Mladšie kolegyne však smeli všetky ostať. Jasné, boli to lacnejšie pracovné sily ako ja. Skúsenosti nabraté rokmi alebo lojalita voči firme z mojej strany – to nikoho nezaujímalo.“

45-ročná Beáta sa trpko zasmeje: „S hrôzou spomínam na môj prvý termín na úrade práce. Po polhodine čakania som sedela oproti pracovníčke, ktorá spracúvala moje podklady a prezerala si moje papiere. S nádejou som sa na ňu pozerala, možno by mohla mať hneď pre mňa aj nejakú prácu. Aká som bola naivná! Do ruky mi strčila nejaké lístočky a povedala, že si ich mám prečítať a potom sa znova uvidíme. Keď som bola opäť vonku, cítila som sa bezmocná. Ako malá školáčka, ktorá je vystavená napospas veľkému svetu. A pritom som za svoju situáciu vôbec nemohla. Stratila som prácu a nezavinila som si to sama.

Ďalšie týždne boli pre mňa čistý horor. Mala som pravidelné termíny na úrade práce, kde mi sem-tam aj sprostredkovali nejaký pracovný pohovor. Bola som z toho nadšená, až dokým som nešla na ten prvý. Mala som dobrý pocit. Koniec koncov, veď som sa aj vo svojej práci doteraz stále vzdelávala. Hovorím plynule anglicky, celkom dobre francúzsky a vyznám sa v počítačoch. Čo sa už len môže pokaziť?“

Beátin pohľad sa stratil v diaľke. Jej hlas stíchol a bol to skôr už len šepot: „Práve moje jazykové a počítačové znalosti, na ktoré som bola taká hrdá, sa stali prekážkou. Personálna riaditeľka si myslela, že na pozíciu sekretárky som bola až príliš kvalifikovaná. A to som počula, bohužiaľ, často. Keď som potom na úrade práce rozprávala o neúspechoch, zazdalo sa mi, že v očiach pracovníčky som zbadala súcit. Povedala mi úprimne, že môj vek neuľahčuje šancu nájsť si prácu. Stará? V 45? Jednoducho len tak ma zaškatuľkovali? Pripadala som si, že zo mňa zo dňa na deň spravili outsidera. V tomto veku sme predsa v strede života, oboma nohami na zemi, máme dosť pracovných skúseností a dobrý odhad na ľudí. Tieto hodnoty už nič neznamenajú? To musím byť hlavne mladá, aby ma naša spoločnosť akceptovala?“ Otázkou veku sa Beáta zaoberala dlho. „Pohľad do zrkadla mi naznačoval, že nezamestnanosť na mne zanechala viditeľné stopy. Sivé vlasy, hlboké vrásky okolo úst a očí. Kedy som sa naposledy smiala? Miesto toho je smútok mojím najčastejším sprievodcom. Ale ja sa nenechám potopiť!“

Na úrad práce sa Beáta už viac nechcela spoliehať. „Musela som byť sama aktívna, začala som si ešte viac prezerať inzeráty v novinách a na internete. Ale na pracovnom trhu toho naozaj nebolo veľa. Takže som si z telefónneho zoznamu vypísala takmer všetky firmy a začala som hľadať naslepo. Veď nemusím pracovať znova ako sekretárka, zobrala by som už hocakú prácu. Hlavne, že si už potom nebudem pripadať neužitočná. Avšak realita ma opäť dobehla. Veľa firiem ani nemalo tú slušnosť, aby mi odpovedali, niektoré zase ihneď poslali zamietnutie – samozrejme bez dôvodu. Potom som už prestala počítať odmietnutia.

Neviem, čo by som robila bez podpory môjho muža Róberta. Vždy, keď večer prišiel domov, hneď na mne zbadal, že ma zase niekto odmietol. Potom ma vždy objal a povedal: „Hlavu hore, raz niekto už konečne zistí, aké máš kvality. Dovtedy domácnosť potiahneme aj s jedným platom.“ Ale moje sebavedomie kleslo na úplne dno. Aby som sa necítila úplne neužitočná, byt sa neustále skvel čistotou, upratala som skrine a popritom som našla moje staré maliarske veci. Predtým som s nadšením maľovala obrazy, možno by som s tým mala opäť začať. Času som na to mala dosť,“ doplnila zatrpknuto bývalá sekretárka. „Po prvých, ešte trochu neistých, ťahoch štetcom som spozorovala, ako mi to robí dobre. Zatiaľ čo ostatní šli behať do lesa, ja som skúsila ulahodiť svojej duši maľovaním. Môj muž bol mierne šokovaný, keď uvidel prvý obraz. Predtým som vždy maľovala pestré kvety a teraz prevládali tmavé farby a abstraktné formy. Ale tak som to cítila, tak prečo by som mala niečo predstierať?“

„Pred dvoma dňami som mala opäť poštu v schránke, list od firmy, v ktorej som sa uchádzala o miesto už dávnejšie – ani sa mi vtedy neozvali! Za normálnych okolností by som ten list hodila ešte neotvorený do koša, ale bola som zvedavá, akú formu bude mať odmietnutie tentoraz. Keď som ho otvorila, neverila som vlastným očiam, písali, že ma chcú pozvať na osobný pohovor. Stále dookola som si čítala tú vetu, až dokým som pochopila, čo znamená. Naozaj pôjdem po dlhom čase na nejaký pohovor! Viem, že to nesmiem prežívať s takou eufóriou, ale konečne vidím nejaké svetlo na konci tunela!“

• Hľadajte novú prácu okamžite, ihneď, ako sa ocitnete bez práce. Čím dlhšie budete nezamestnaní, tým horšie pre vás.
• Udržujte si svoje vedomosti. Držte krok s dobou. Precvičujte svoje schopnosti.
• Zaujímajte sa o novinky a trendy. Navštevujte semináre.
• Kontaktujte tie firmy, o ktorých viete, že si pochvaľujú starších zamestnancov pre ich zmysel pre zodpovednosť, spoľahlivosť a lojalitu.
• Rozhoďte siete. Kontaktujte bývalých kolegov, známych, poradcov.
• Spolupracujte s profesijnými združeniami či asociáciami.
• Berte aj jednorazové pracovné príležitosti, prácu na projekte alebo konzultáciu.
• Uvažujte o spolupráci, ktorá je výhodná pre vás aj pre zamestnávateľa, ako je trebárs skrátený pracovný čas, flexibilný pracovný týždeň, práca z domu, práca na dobu určitú a pod. Dôležité je stať sa členom tímu a osvedčiť sa. Váš vek potom už nebude hrať takú rolu a môžete sa dočkať aj trvalej či lepšej pracovnej ponuky.
• Venujte čas vzdelávaniu so vzťahom k vašej profesii, na ktoré ste nemali čas, keď ste chodili do práce.
• Poraďte sa, ako vylepšiť vlastnú prezentáciu a dokumenty ako životopis a sprievodný list, ktorými reagujete na ponuky pracovných pozícií. Poradiť by vám mali v každej personálnej agentúre. Základné rady väčšinou poskytujú zdarma, rozsiahlejšie poradenstvo je za úhradu.
• Kontrolujte svoje myšlienky! Niekedy je väčší problém to, čo sa vám preháňa hlavou než vek! (podľa portálu topjobs.sk)