Psychológ Fábik: Čo by mal KAŽDÝ rodič vedieť? Toto je IDEÁLNY ŠTÝL výchovy pre akékoľvek dieťa

Známy psychológ Dušan Fábik sa už roky venuje práci s nadanými deťmi. V rozhovore prezradil, čo si doma všímať a ako s takýmito deťmi pracovať tak, aby rozkvitli a boli v živote úspešné.

O mimoriadne nadaných deťoch kolujú v našej spoločnosti rôzne mýty. Mnohí rodičom nerozumejú a tak celkom nechápu, čo vlastne znamená, že vychovávajú nadané dieťa. "Takéto dieťa si rýchlejšie osvojuje mnohé rozumové schopnosti a kompetencie ako jeho rovesníci. V útlom veku môžeme badať skorší nástup reči, záujem o čísla a písmenká, alebo kladenie nespočetných otázok," vysvetľuje odborník Dušan Fábik, ktorý v minulosti pôsobil ako psychológ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnáziu v Bratislave.

"V školskom veku si nadané deti rýchlo osvojujú učivo, majú výbornú pamäť a intenzívnu zvedavosť." Ale to, samozrejme, zďaleka nie je všetko, s čím sa rodičia týchto detí stretávajú. Je toho ešte omnoho viac a vychovávať nadané deti je rozhodne veľká výzva. Autorka tohto článku je sama matkou nadaného dieťaťa a v rozhovore pre Happy Reads, instagramovom profile (nielen) o detských knižkách sa psychológa Dušana Fábika pýtala práve na špecifiká, výchovu a fungovanie týchto detí.

Medzi úspešnými ľuďmi nemusia byť zákonite len nadaní, ale zase je pravda, že sa medzi nimi vyskytujú intelektovo nadaní omnoho častejšie. Ak nadaná osoba nedosiahne úspech, môže byť za tým celý rad faktorov. Osoba nemusí mať rozvinuté adekvátne pracovné návyky, je zvyknutá od detstva pracovať len v kontexte vonkajšej motivácie alebo jej chýbajú niektoré emočné kompetencie. Intelektové nadanie je teda len jeden z faktorov, ktorý sa môže podieľať na celkovom úspechu.

Samozrejme, mali by sme si tiež klásť otázku, čo je to úspech. Je úspechom materiálne zabezpečenie, vysoký post? Alebo je to napríklad životná spokojnosť či pohoda? Ak nejaký nadaný človek nemá vysokú pracovnú pozíciu, mali by sme byť opatrní, aby sme to hneď automaticky nevyhodnotili ako neúspech.

Každé dieťa potrebuje hranice, bez ohľadu na intelektové schopnosti. Primeranými hranicami a nastavenými pravidlami podporujeme u detí mnohé emočné kompetencie. Dieťa si vďaka tomu rozvíja frustračnú toleranciu a buduje emočnú reguláciu. Ak dieťa vo výchove hranice nemá, ťažšie sa naučí svoje impulzy a pohnútky regulovať, a ťažšie rozvinie odolnosť voči drobným krivdám či nenaplneným potrebám v živote. Dôsledkom môžu byť ťažkosti so zvládaním negatívnych emócií, ľahké podľahnutie akejkoľvek frustrácii či problémy s koncentráciou.

Druhým aspektom, ktorý patrí do výchovy je naša láska k dieťaťu. Citlivosť, úcta a rešpekt sú aspekty, ktorými musíme oplývať ako rodičia od najútlejšieho veku dieťaťa. Láska však neznamená, že dieťaťu dovolíme všetko, na čo si zmyslí. Znamená to, že mu poskytujeme bezpečnú emočnú základňu, vďaka ktorej sa môže rozvíjať a postupne poznávať svet. Trávime s ním čas, necháme ho robiť chyby, diskutujeme, oceňujeme, vyjadrujeme uznanie a rešpekt. Prijímame jeho emócie, radosť, hnev aj smútok, a vedieme ho, že každá prežívaná emócia patrí do nášho života.

Keď sa spoja tieto aspekty, láska a primerané hranice vo výchove, vzniká ideálny štýl výchovy pre akékoľvek dieťa. Pochopiteľne, každé dieťa je iné, čo ovplyvňuje aj niektoré nuansy vo výchove, ale spravidla sú spomenuté atribúty pri každom dieťati to najdôležitejšie.

Chceli by ste zistiť viac o živote s nadanými deťmi, zaujímajú vás detské knižky, literatúra pre deti? Nakuknite SEM k nám, začítajte sa do zaujímavých rozhovorov so známymi mamami a ponorte sa aj do čarovného sveta detských príbehov.