Redaktorka Marianna Kovácsová chcela byť učiteľkou: Osud pre ňu pripravil niečo úplne iné!

Ako sama Marianna vraví, byť redaktorkou v rádiu nikdy nebol jej sen. „Pôvodne som chcela byť učiteľkou, aj preto som počas prvého stupňa na vysokej škole študovala učiteľský smer. Prišlo to tak postupne, keď mi známi vraveli, že sa ma vraj dobre počúva. Smiala som sa tomu, lebo v tempe reči niekedy naozaj dokážem ,uletieť‘, čo si za mikrofónom nemôžem dovoliť. Nakoniec som po skončení vysokej školy prišla do Bratislavy, kde som začala pracovať v Hospodárskych novinách. Po roku som cítila, že sa neuberám správnym smerom, a rozhodla som sa poslať životopis do rádia a odvtedy som tu,“ vraví s úsmevom o svojej ceste za povolaním redaktorky.

Je ranné vtáča

Mariannka nám prezradila, prečo jej práve táto práca učarovala. „Tým, že ani jeden deň nie je rovnaký, vždy sa udeje niečo nové, niečo zaujímavé, vždy sa vyskytne nová výzva, ktorú treba riešiť, a program sa mení v priebehu dňa. Páči sa mi tá dynamickosť a rozmanitosť,“ vraví s nadšením. V súčasnosti pracuje v rannej šou s Petrou Bernasovskou a Richardom Dedekom, čo si vyžaduje veľmi skoré vstávanie. „Môj pracovný deň sa začína už o 4.15, keď mi zazvoní budík. V rádiu sa pracovný čas začína o 5.00, aby sme si stihli pripraviť, upraviť a prejsť všetko, čo nás v dané ráno čaká.“ Ako sa jej darí vstávať v takú skorú rannú hodinu? „Veľmi dobrá otázka, ale recept asi neexistuje. Možno ísť spať skôr. Len teraz, v letnom období, vás to do postele neťahá o ôsmej večer, keďže vonku je ešte stále svetlo. Lepšie je to v zime, keď už o piatej je tma. Ale každé ráno musím mať budík, a keď zazvoní, treba vstať. Niekedy sa mi stane, že sa zobudím aj pred budíkom. Ale všeobecne patrím skôr k ranným vtáčatám, keďže napríklad cez víkend sa zobudím už o pol siedmej. Ale aspoň toho počas dňa stihnem veľa. Ale stane sa, že z času na čas prídu aj kritické rána, keď sa mi nechce a spala by som.“

Zatiaľ nik neplakal

Mladá moderátorka vraví, že niekedy sa v práci obávajú, či hostia prídu tak skoro ráno. Na otázku, či jej niekto z hostí utkvel v pamäti, odpovedá, že si nevie vybrať jedného hosťa, pretože každý jeden je niečím iný a výnimočný. „U nás v Dobrom ráne sa vystriedajú ľudia z rôznych oblastí života – vedeckej, kultúrnej, športovej... Pred každým vstupom alebo rozhovorom, ktorý majú v štúdiu Rádia Slovensko, sa rozprávame o rôznych veciach, pretože niektorí sú v strese a majú obavy z rozhovoru. Vždy je to také milé, lebo si spomeniem na seba, aký stres a zodpovednosť som cítila počas svojich začiatkov v rádiu pred prvým živým vstupom. Preto sa ich spolu s kolegyňou snažíme upokojiť. Teda na negatívne veci nie je čas, takže nás zatiaľ nikto nerozplakal.“

Na dvoch kolesách

Hoci ju podľa hlasu na ulici ešte nikto nespoznal, táto práca jej priniesla niečo nezvyčajné. Ako redaktorka RTVS prešla na bicykli viac ako 400 kilometrov v rámci charitatívneho projektu Rádio Slovensko Slovensku. Osobne dokonca navštívila ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii, a združenia, ktoré potrebujú pomoc. „Veľmi sa mi táto myšlienka páči. V médiách, ktorými prechádza naozaj veľa rozličných zbierok, vnímame, že ľudia sú štedrí najmä počas vianočného obdobia. Naším cieľom je poukázať na potrebu súdržnosti a spolupatričnosti aj počas bežných dní v roku,“ povedala Marianna, ktorá vybraných respondentov navštívila naozaj netradične, na bicykli. Marianna na svojej cyklotrase prešla štyri etapy. Prvou etapou boli lokality Prešov, Sabinov, Torysa, Stará Ľubovňa, Kežmarok a Starý Smokovec. Druhou Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Zázrivá, Terchová, Žilina a Bytča. V tretej etape to bola Nimnica, Ilava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany. Poslednou, štvrtou etapou, boli mestá Trnava, Sereď, Galanta, Senec, Pezi-nok a Bratislava. Vo všetkých mestách spoznala nielen ľudí či organizácie, čo potrebujú pomoc, ale aj ich bližších a vzdialenejších príbuzných a spolupracovníkov, ktorí im osudy a potreby žiadateľov o pomoc priblížili.

Prechováva lásku k športom

Na takúto cyklotúru musí mať človek aj kondičku. Preto vraví, že šport má rada a nesie sa s ňou od detstva, keďže sa ako dieťa osem rokov aktívne venovala džudu. „Nie som však ten typ, ktorý sa zatvorí do fitcentra a cvičí, tam sa cítim nesvoja. Viac ma baví bicykel, behanie, korčule, plávanie...“ Marianna sa venuje rôznym športom, ale ako športovkyňa sa necíti. „Za športovcov považujem ľudí, ktorí sa športu venujú profesionálne, ja som skôr taký rekreačný športovec. Vybehnem aj na korčule, aj si rada zaplávam, zabehám.“ Marianna bicykluje aj vo voľnom čase. „Vždy po práci, keď si nájdem čas, rada vybehnem na bicykel. Sú to trasy na niekoľko desiatok kilometrov.“ Má dokonca svoj osobný rekord. „Taký maximálny, čo som aj merala, bolo asi 56 kilometrov.“ A prečo si vybrala práve bicykel? „Je to relax. Bicyklujete sa, ste v prírode na čerstvom vzduchu, môžete hocikde zastať a má to neskutočne veľa výhod, dostanete sa na rôzne miesta.“

Miluje slovenskú prírodu

Okrem bicyklovania sú vášňou mladej moderátorky hory. Zliezla ich už pomerne dosť. „Pochodila som toho veľa. Viacero vrcholov a pohorí najmä na Slovensku, pretože máme neskutočne nádhernú krajinu. Najkrajšou túrou pre mňa zatiaľ bol výstup na tatranský Kriváň. Turistika je tiež jedna z aktivít, ktorá u mňa nemôže chýbať, aj keď som si myslela, že tejto záľube nikdy nepodľahnem. Ale za celú tú námahu a vynaloženú energiu do stúpania sú odmenou nádherné výhľady, to je balzam na dušu.“ 

Pomoc konkrétnym ľuďom:

Medzi spomínanými ľuďmi, ktorých Marianna navštívila, sú detičky aj dospelí s ťažkým zdravotným stavom, ale aj organizácie podporujúce slovenské hudobné talenty, cyklistické aktivity, združenie pomáhajúce rodinám so zdravotne postihnutými deťmi a mladistvými, detský domov, rodina postihnutá dôsledkami koronakrízy či organizácia zameraná na ochranu karpatskej divočiny. „Našu iniciatívu sme sa rozhodli spojiť s portálom Ludialudom.sk, lebo je adresná,“ povedal Milan Urbaník, intendant Rádia Slovensko, autor projektu. „Nejde o pomoc nejakej organizácii, ktorá prostriedky následne prerozdeľuje, ale o pomoc konkrétnym ľuďom, rodinám, organizáciám. Samozrejme, ak niekto bude chcieť pomôcť, nemusí si nutne vybrať z príbehov, ktoré budeme predstavovať v relácii Rádio Slovensko Slovensku.“